KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. ČADCA. „V prvom rade treba podotknúť, že v súčasnosti nám nič ako vojna alebo teroristický útok bezprostredne nehrozí. Ale nikdy nehovor nikdy,“ informoval vedúci odboru civilnej obrany a krízového riadenia Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste Peter Chovaňak. Prezradil, že na území Kysuckého Nového Mesta majú päť úkrytov, dva z nich sú takzvané odolné úkryty a tri plynotesné. Ich kapacita je 900 ľudí. „K 31. decembru 2012 sa robil audit takýchto ochranných stavieb. Bola robená pasportizácia a posúdený technický stav. U nás prešlo touto „previerkou“ všetkých päť úkrytov,“ pokračoval Chovaňák. Vysvetlil, že odolné plynotesné úkryty sú laicky povedané špeciálne účelové stavby, ktoré sú buď súčasťou nejakej budovy, ale môžu byť aj samostatne stojace. Jeden takýto má v správe aj Mesto Kysucké Nové Mesto. Úkryt sa nachádza pod budovou domu kultúry. „Je udržiavaný v prevádzkyschopnom stave. Sú v ňom robené pravidelnéodborné prehliadky EZ a FVZ. V súčasnosti slúži ako sklad CO materiálu,“ informoval prednosta Mestského úradu v Kysuckom Novom Meste Ľubomír Ježo. Vedúci odboru CO Peter Chovaňák doplnil, že v súčasnosti sa z hľadiska kolektívnej ochrany obyvateľstva viac ako na ukrytie kladie priorita na evakuáciu.
V územnom obvode Čadca evidujú 2 odolné úkryty s celkovou kapacitou 450 ukrývaných a jeden plynotesný úkryt, v ktorom sa môže ukryť 70 osôb. Tieto úkryty sú vo vlastníctve právnických osôb. Protiplynový je v Kysuckej nemocnici. „Ukrytie pre obyvateľstvo sa v územnom obvode plánuje v prípade potreby zabezpečiť v približne deväťtisíc jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne v celkovej kapacite 115 000 ukrývaných, čo predstavuje 100 % zabezpečenie plus 25 % rezervu,“ informoval vedúci odboru krízového riadenia Okresného úradu v Čadci Róbert Eliáš.
Na jednoduché úkryty budované svojpomocne sa vyberajú vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti, ktoré po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu. „Laicky povedané, ide o pivničné, ale aj nadzemné priestory rodinných domov a iných objektov, ktoré sa v čase krízovej situácie zodolňujú, teda pripravujú tak, aby v nej prežili ukrývaní tri dni,“ vysvetlil Eliáš. Každá z obcí musí mať vypracovaný plán ukrytia obyvateľstva, v ktorom sa tieto úkryty a ich kapacita evidujú. V súčasnosti sú tieto priestory využívané ako pivničné či odkladacie priestory alebo sklady. „Nie je totiž ekonomicky únosné, aby sa stavali úkryty len pre potreby ukrytia počas krízovej alebo mimoriadnej situácie,“ dodal Eliáš.
