KORŇA. Staré stromy sú pamätníkmi rôznych udalostí a ľudských osudov. V Korni stoja tri mohutné lipy na Vígľaši, ktoré má obec aj v erbe. Nepatria k jediným unikátom. Zaujímavosťou je ďalšia lipa na Grúni, ktorej obvod kmeňa je vyše 6 metrov. Raritou je tiež smrek hadovitý v osade U Žilov.
„Obec sa v súčasnosti stará o výsadbu nových líp, najmä na verejných priestranstvách. Napríklad na cintoríne, pri zastávkach autobusu, pred obecným úradom, pri materskej škole, ale i popri ceste v Nižnej Korni, kde sme nimi nahradili staré, zváľané jelše,“ informuje starosta Korne Jozef Kontrík.
Drevo bolo v minulosti dostupným stavebným materiálom a aj vďaka tomu sa v takom rozsahu zachovala jedinečná drevená architektúra korňanských osád. Do atmosféry starých dreveníc oddávna patria ľudové zvyky a obyčaje. Korňa je rázovitá dedina, charakteristická romantickými osadami a dreveničkami. Je obľúbeným miestom chalupárov a chatárov. Ľudové zvyky a tradície tam stále prežívajú. Typickí sú hricovia, ktorí chodia koledovať po chalupách v predvianočnom čase.
Smrek hadovitý takisto patrí k unikátom
Keby dokázal písať príbehy, boli by ich tisícky. Okolo smreka hadovitého v osade U Žilov prešlo totiž za takmer dve storočia množstvo ľudí. Často sa pod ním ukryli pred nepriazňou počasia nielen domáci, ale aj cezpoľní. Rozprávali pri tom o svojich radostiach i trápeniach. Tých rokov, ktoré nosí tento strom a ktoré zvráskaveli jeho telo, je naozaj dosť.
Jeho vek odhadujú na 150 až 160 rokov. Vyrástol na pozemku, ktorý patrí 77-ročnej Anne Chríbikovej. So svojou dnes už zosnulou sestrou Rozáliou boli jeho najvernejšími obdivovateľkami. Práve oni určili vek stromu podľa rozprávania ich mamy. Tá prišla bývať do tejto osady ako sedemnásťročná a už vtedy to bol vraj obrovský strom súci na zrezanie. Zomrela pred sedemnástimi rokmi, dnes by mala stopätnásť rokov. Podobné smreky sú v okolitom lese ešte dva - tri, sú však podstatne mladšie. Majú okolo päťdesiat rokov.
Rodinka si pod ním zriadila poľnú kuchyňu
Podľa výpovede sestier Chríbikových stála pri starom smreku studnička, tá sa však stratila. Zostala tam močarina, do ktorej chodili piť kravy. Keď ich pásavali a začalo pršať, vždy sa tam schovali. Bolo tam vraj útulne, ako v izbietke. Spomenuli aj to, ako pred dávnymi rokmi poskytol prístrešie istej kočovnej cigánskej rodine. Tí si tam údajne dokonca priniesli hrnce a urobili poľnú kuchyňu. Obvod kmeňa tohto prekrásneho smreka je 2,75 m, jeho výška asi tridsať metrov. Tento obor síce rozprávať nevie, no keď zaveje vietor, posiela do diaľav svoj pozdrav. A tí, ktorí ho začujú a prídu, zostanú stať v nemom úžase. Uvidia totiž strom života...
