.
STARÁ BYSTRICA. Poľnohospodári v Starej Bystrici sa v uplynulých dňoch venovali zaorávaniu maštaľného hnoja, prihnojovaniu, pustili sa aj do sejby. Ako informoval predseda roľníckeho družstva František Kulla, na 40 hektároch vysiali jarné miešanky, na 45 ha ovos, čaká ich ešte lucerna a ďatelinotrávy, ktorým vyčlenili 75 hektárov.
Zemiaky tam nepestujú už jedenásť rokov. Napriek tomu, že v minulosti zemiačniskám zvykli vyčleniť aj 80 hektárovú plochu. „Vstupy boli vysoké, výkupná cena nízka. Problémom boli aj zlodeji. Pestovanie sa skratka nevyplácalo,“ hovorí Kulla. Na margo možného nedostatku zrážok, ktoré robí vrásky na čele mnohým pestovateľom na Slovensku hovorí, že na Kysuciach sa nikdy nepoužívali zavlažovacie systémy a zrejme ani nebudú, keďže poľnohospodárske podniky na ne nemajú financie. Navyše, cena vody je vysoká. Nielen v Starej Bystrici, aj ďalší kysuckí pestovatelia sa budú zrejme musieť spoľahnúť len na prirodzený dostatok vlahy.
Známy hydrológ a ekológ Michal Kravčík hovorí, že už aj v strednej Európe ubúdajú zrážky preto, lebo sa vyprázdňuje voda z malých vodných cyklov. „Dážď sa tvorí výparom vody z krajiny. Keď poškodzujeme krajinu, menej sa jej vyparí, logicky sa teda „urodí“ menej dažďa. Ak poškodzujeme krajinu dlhodobo, voda sa z krajiny postupne vytráca. Na konci tohto procesu je potom, žiaľ, sucho. Z „neba“ príde len to, čo tam posielame. Ak je to sucho, prečo by sme mali očakávať dážď? Práve zanedbanou starostlivosťou o krajinu a jej poškodzovaním sa za posledných 60 rokov zo Slovenska stratilo viac ako 12 milard kubíkov tej vody, ktorá sa z vodou nasýtenej krajiny vyparovala, tvorila mraky a v pravidelných intervaloch napršala,“ vysvetľuje.
Vraví, že je to najdômyselnejší zavlažovací systém, ktorý na Zemi existuje a na likvidácii ktorého ľudia usilovne pracujú. „Mali by sme si uvedomiť, že pôvod všetkých vôd je v daždi. Preto je nepochopiteľné správanie sa celej plejády vodohospodárskych odborníkov aj na Slovensku, ktorí napomáhajú realizovať technologické systémy na zbieranie dažďovej vody a jej kanalizovanie do najbližšej rieky a mora. Teraz spínať ruky k nebesiam, aby pršalo a bolo dostatok vody pre všetkých, sa dá porovnať s hlasom volajúcim na púšti,“ konštatuje. Dodáva, že by sa malo robiť všetko preto, aby sa obnovil vládny program revitalizácie krajiny, ktorý bol postavený na budovaní vodozádržných prvkov v poškodenej krajine.
