Migrácia skokana hnedého na Kysuciach sa skončila. Kým v minulosti na úseku medzi Krásnom a Oščadnicou migrovalo aj desaťtisíc obojživelníkov, tento rok sa dali rátať na stovky.
OŠČADNICA. V týchto dňoch skončila migrácia chráneného obojživelníka – skokana hnedého na úseku medzi Krásnom a Oščadnicou. V posledných rokoch počet migrovaných obojživelníkov neustále klesá. Informoval o tom Ivan Pavlišin z Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. „V minulosti migrovalo na tomto úseku aj desaťtisíc obojživelníkov. Po sprevádzkovaní ďalšej frekventovanej cesty a zvýšení hustoty premávky na oboch cestách sledujeme každoročný pokles ich populácie. Aj napriek nášmu úsiliu, skokanov je v tejto oblasti z roka na rok menej,“ uviedol Pavlišin.
Chcú, aby ich prežilo čo najviac
Aby populácia skokanov hnedých v danej lokalite prežila, každoročne vybudujú ochranári na úseku 700 metrov zábrany. Žabky tak nevyjdú na frekventovanú cestu. Pracovníci CHKO spolu s dobrovoľníkmi ich potom vo vedrách prenášajú cez dve frekventované cesty do neďalekých močarísk. Na spomínanom úseku vybudovali pre migrovanie skokana v minulosti aj jeden migračný koridor popod cesty. No ako sme sa v CHKO dozvedeli, ich využitie je len čiastočné.
„Genetika zvierat je totiž, tak ako aj u ľudí, silná premenná hodnota. U skokana je to tak, že v štvrtom alebo piatom roku života pohlavne dozrievajú a vtedy sa aj prvýkrát zúčastňujú migrácie z lokality zimovania na reprodukčnú za účelom rozmnožovania. Ich migračná trasa je podmienená ich pamäťou, respektíve, orientačnou schopnosťou a každoročne predstavuje zdolávanie tej istej migračnej cesty, ktorú absolvovali prvýkrát. To znamená, že niektorí jedinci migrujú cez cestné podchody, koridory a niektoré priamo cez cestné komunikácie. Aby bola možná migrácia cez podchody v celom úseku, bolo by potrebné vybudovať ešte ďalšie podchody,“ vysvetlil Pavlišin.
Je ich stále menej
Podľa jeho slov neustály pokles spomínaného obojživelníka môžu mať na svedomí nielen dve frekventované cesty, či zvýšenie intenzity dopravy, ale aj veľa iných faktorov. Kvalita vody v močiaroch, ktoré slúžia ako liahoviská, aj čisto prírodný faktor akým sú volavky. „Úbytok sme však nezaznamenali len u nás, ale obojživelníkov je menej aj v iných lokalitách v rámci celého Slovenska a dokonca aj v Čechách,“ dodal ochranár.
