Oľga Bezačinská pochádza z učiteľskej rodiny. Narodila sa síce v Martine, ale vyrastala v Krásne nad Kysucou. Obaja jej rodičia boli dlhoroční pedagógovia a okrem pedagogickej práce sa venovali aj rozvoju kultúry a športu v Krásne nad Kysucou. Založili ochotnícky divadelný súbor a odohrali desiatky úspešných divadelných predstavení. Boli nositeľmi kultúry vo vtedajšej obci. Hovorí sa, že jablko ďaleko od stromu nepadá. A tak je to aj v prípade Oľgy Bezačinskej. Umelecký talent zdedila po svojich rodičoch a vyštudovala Konzervatórium v Žiline, obor klavír. Po skončení štúdia nastúpila ako učiteľka hudby na Ľudovej škole umenia v Čadci. Po siedmych rokoch učiteľskej praxe ju v roku 1970 vymenovali do funkcie riaditeľky novootvorenej Ľudovej školy umenia v Krásne nad Kysucou, o ktorej vznik sa pričinila. Stala sa vlastne jej zakladateľkou. „V Krásne takáto škola absentovala. Rodičia museli so svojimi talentovanými deťmi dochádzať do Čadce. Bol záujem o otvorenie takejto školy v meste, tak prečo nepomôcť?,“ spomína pani Oľga Bezačinská. Tu pôsobila ako riaditeľka školy celých 29 rokov. Neskôr ostala na škole ako učiteľka a od roku 2005 až dodnes pôsobí v Základnej umeleckej škole M. R. Štefánika v Čadci, v pobočke v Zborove nad Bystricou.
S manželom Hubertom, ktorý bol lesným inžinierom vychovali spolu dve dcéry, ktoré nasledovali mamine šľapaje a obidve sú veľmi úspešné operné speváčky a zároveň pedagogičky. „Počas svojej pedagogickej činnosti som už vychovala celý rad mladých hudobníkov, ktorí sa uplatnili v oblasti hudobnej kultúry, či pokračovali v profesionálnom štúdiu na konzervatóriu a vysokých školách. Okrem iného každoročne pripravujem dievčatá na talentové skúšky na Pedagogickú a sociálnu akadémiu sv. Márie Goretti,“ dodáva Oľga Bezačinská. Mnohí z jej bývalých žiakov sa venujú hudbe popri svojom zamestnaní, alebo štúdiu. „Hudba sa stala, tak ako aj pre mňa, ich potešením a záľubou, obohacujú ňou život svojich rodín, spoluobčanov a verejnosť,“ hovorí.
Oľga Bezačinská úzko spolupracovala tiež s úspešným detským divadelným súborom Drevárik, s režisérom a pedagógom Dušanom Čuntalom. Tvorila hudbu k jednotlivým divadelným predstaveniam. Bola tvorcom a režisérkou literárno-dramatického programu učiteľov a žiakov Základnej umeleckej školy v Krásne, ktorý v minulých rokoch reprezentoval Stredoslovenský kraj a okres Čadca na Celoslovenskej prehliadke najúspešnejších programov v Bratislave, kde vo veľkej konkurencii získal hlavnú cenu Osvetového ústavu.
Zanietená Kysučanka sa aj ďalej venuje pedagogickej činnosti, vychováva svojich nasledovníkov a ďalších priaznivcov hudby a umenia. Celý svoj život zasvätila hudbe a umeniu, k čomu viedla aj svoje dcéry, ktoré vyštudovali operný spev na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Obidve získali doktorát a umelecky pôsobia na domácich i zahraničných operných scénach. Okrem štátov Európy, ako napríklad Belgicko, Dánsko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Slovinsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a mnohé ďalšie, kde pôsobili koncertne, sa zúčastnili aj niekoľkých umeleckých turné v ďalekom Japonsku, kde sa predstavili v predstaveniach „Bohéma“ Giacoma Pucciniho a „Carmen“ Georga Bizeta.
„Som na obidve veľmi hrdá. Sú neskutočne šikovné. Naposledy ma prekvapili práve na odovzdávaní ocenení v Čadci, kde mi obidve hovorili, že nemôžu prísť, lebo majú veľa povinností. Ja som to chápala. Až do poslednej chvíle som ani len netušila, že sú celý čas tam. Po oceňovaní vyšli na pódium a zaspievali spolu niekoľko piesní. Veľmi ma to dojalo. Viem, koľko mali povinností a oni všetko odložili a prišli. Veľmi im za to ďakujem,“ prezradila so slzami v očiach Oľga Bezačinská.
Okrem toho, že je zanietenou hudobníčkou, hrdou mamou, je pani Oľga aj šťastnou babičkou dvoch vnúčat, Jakubka a Dášky, ktorých láskavo prevádza svetom hudby a učí ich poznávať nezabudnuteľné Kysuce, ktoré sa stali jej domovom. Presne tak ako to bolo u jej dvoch dcér. Hoci dcéry s rodinami bývajú ďaleko – jedna v Bratislave a druhá v Ostrave, za mamou sa snažia prísť vždy, keď sa dá. Už čoskoro sa stretne široká rodina, aby spolu oslávili veľkonočné sviatky. „Tie sa u nás nesú v znamení pokoja a tradícií. Zdobíme vajíčka, neobíde nás ani šibačka či oblievačka, chodíme do kostola. Najkrajšie na tom je však to, že sa stretneme celá rodina,“ dodala pani Oľga.
