Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Veľkonočné tradície mali rôzne podoby

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Vodu treba najskôr vyskúšať. Čoskoro prídu mládenci s korbáčmi a začne kúpačka.(Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu. Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

K sviatkom sa viažu aj magické úkony

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné - je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdinky posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa zasa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok musela gazdinka variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok gazdinka upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko muselo byť podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, gazdinka ho vyniesla do poľa na ochranu ozimín.

Symbolom Veľkej noci bol aj vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, s ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdinky okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od gazdiniek vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku boli objavené farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila.

Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami. Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom, alebo tenučkou trubičkou. Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody -bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo -veršíky a podobne.

Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním - buď medeným alebo strieborným drôtikom. Vajíčka zdobili ženy pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je úkonom očistným, má chrániť ženu od všetkých chorôb a za tento úkon ako odmenu dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života - vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna a sú oslavou jarného slnovratu, prebúdzajúcej sa prírody a počiatku nastávajúceho agrárneho pohybu.


  1. Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode! Foto 3 775
  2. Väčšinu budov zastávok zatvorili, cestujúci mrznú vonku 806
  3. Úspešní absolventi motiváciou pre súčasných žiakov 136
  4. Florbalistky natiahli víťaznú šnúru už na päť zápasov Foto 112
  5. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 30. 104
  6. Čadčan si ľahol na koľaje, záchranka ho odviezla do nemocnice 95
  7. Folklórny súbor Drevár bilancoval Foto 81
  8. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 29. Foto 66
  9. Skanzen Vychylovka v zime Foto 61
  10. Detský domov na Semeteši je minulosťou, bude slúžiť na iné účely 41

Najčítanejšie správy

Kysuce

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Väčšinu budov zastávok zatvorili, cestujúci mrznú vonku

Otvorených železničných zastávok je na Kysuciach ako šafranu. Ľudia sa nemajú kde skryť, na príchod vlaku musia čakať vonku.

Úspešní absolventi motiváciou pre súčasných žiakov

Pre každú vzdelávaciu inštitúciu je veľkým 
zadosťučinením, keď sú jej absolventi úspešní na trhu práce. Zmyslom Gymnázia v Turzovke je pripraviť žiakov na vysokoškolské štúdium, ale zároveň aj na osobný a sociálny život.

Florbalistky natiahli víťaznú šnúru už na päť zápasov

Kysučanky porazili cez víkend družstvá z Nitry a Bratislavy.

Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 30.

Keď snehová nádielka pokryla kysucké vršky a polia, vy ste opäť nechýbali pri tejto nádhernej premene prírody. Dostali sme od vás ďalšie unikátne zábery, za ktoré ďakujeme.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Všetky správy

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?