ČADCA. Vo väčšine kysuckých obcí a miest platia zastarané všeobecno záväzné nariadenia o verejnom poriadku, ktoré nešpecifikujú požívanie alkoholu na verejných priestranstvách.
Opitý človek, ktorý budí pohoršenie na verejnosti, alebo sa agresívne správa, nemá vždy pri sebe preukaz totožnosti. V takom prípade policajti nemôžu kontaktovať rodinu. Jedinou možnosťou je hospitalizovať ho v nemocnici. „Keď pri hliadkovej činnosti zistíme, že človek je pod vplyvom alkoholu, je neschopný samostatnej chôdze a komunikácie, neostáva nám nič iné, len privolať rýchlu zdravotnú pomoc, aby nebolo ohrozené jeho zdravie, život,“ hovoria mestskí policajti.
Opilci sú problémom aj pre nemocnicu
Takíto pacienti sú často pre nemocnicu doslova postrachom. „Absencia záchytnej služby je v našom zdravotníckom zariadení veľmi citeľná. Pacienti, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, sa často správajú agresívne k personálu, ale aj pacientom a okoliu. Nie je nič nezvyčajné, že niečo rozbijú. Niekedy je situácia neudržateľná, personál musí volať na pomoc políciu,“ hovorí riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld. S takýmito pacientmi sú podľa jeho slov spojené vyššie náklady, keďže dochádza k poškodeniu majetku nemocnice. „Pokiaľ máme voľné kapacity, snažíme sa ich izolovať v samostatnej izbe. Stáva sa, že po ošetrení podpíšu regres a za krátky čas ich tu máme späť,“ dodáva.
Ženy s deťmi musia často opustiť domov
Zriadenie záchytnej izby by uvítali aj mestskí policajti. Najmä v prípadoch, keď matka s malými deťmi musí častokrát utekať pred násilníkom a hľadať úkryt u známych, pričom agresor si v pohode užíva teplo domova. Opití ľudia by neležali na lavičkách a na zemi, dostali by sa do bezpečia.
„Akosi sme si už bez nej zvykli, určite to však nie je dobré alebo správne. S opitými majú problém policajti i záchranka, ktorú volajú k „ťažkým stavom“. V minulosti vyvíjalo aktivitu na opätovné zriadenie záchytky Združenie miest a obcí Kysúc, no nepodarilo sa. Ostalo to na pleciach už spomenutých zložiek. Musia to však riešiť improvizovane a skôr preventívne,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka. Riešenia sa podľa neho budú hľadať čoraz ťažšie, až pokiaľ sa tieto kompetencie zasa striktne nedostanú do zákona.
Podľa zákona o obecnom zriadení zabezpečuje verejný poriadok samotná obec. V súčasnosti záchytné izby zriaďuje rezort zdravotníctva so súhlasom príslušnej obce, pričom tá hradí všetky náklady súvisiace s jej prevádzkou. „Zriadenie záchytnej izby a zabezpečenie jej fungovania je širší legislatívny problém, ktorý nemôžu riešiť len samosprávy samy o sebe. Je pravda, že jej absenciu v regióne pociťujeme takmer všetci a určite by sme jej zriadenie podporili, no nemôže to byť ďalšia „kompetencia“ bez peňazí,“ dodáva Kobolka.
„Chýba nielen v Čadci, ale aj v iných mestách na Slovensku. Dôvod, že ju nemáme, je prostý. Ide o financie. Záchytka si vyžaduje špeciálny personál, aj vybavenie. Mestu Čadca veľmi pomáha pri odhaľovaní vandalov kamerový monitorovací systém. Mestská polícia pravidelne vykonáva cielené kontroly zamerané najmä na podávanie alkoholu osobám mladším ako 18 rokov, zároveň robí viacero preventívno-bezpečnostné akcie,“ informuje Petra Ďuranová z Mestského úradu v Čadci.
Kto berie peniaze z alkoholu, mal by financovať záchytku
Podľa slov primátora Krásna nad Kysucou Jozefa Grapu problém s obyvateľmi, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, zatiaľ rieši u nich mestská polícia.
„Myslím si, že po tom, ako obce a mestá už približne 10 rokov nemajú žiadny príjem z predaja alkoholu na území obce, dal štát jasne najavo, že vecne a finančne je takáto problematika čisto jeho kompetenciou. Ak to chce štát prenášať na naše plecia, tak potom len ak to bude bez dopadu na obecné a mestské rozpočty. Na riešenie verejného poriadku je polícia a na riešenie zdravotných problémov je zdravotníctvo. Ak má niekto problém trafiť z krčmy domov, mal by byť za to zodpovedný prevádzkar takéhoto zariadenia. Už desaťročia platí, že osobe v podnapitom stave neslobodno podávať alkoholické nápoje,“ argumentuje starosta Radole Anton Tkáčik.
Dodáva, že by bolo nespravodlivé voči ostatným obyvateľom, keby obec brala peniaze napríklad zo školstva, verejného osvetlenia, podpory mládežníckeho športu alebo iných kapitol a financovala prenocovanie v teple a ranný kúpeľ pár jednotlivcom, čo sa nevedia vpratať do kože.