ČADCA. Muži robia dobré meno mestu Čadca už dlhé roky a tento rok konečne siahli na medailu, ženy napodobnili ich úspech hneď v historicky prvej sezóne.
Čadčianky vstupovali do sezóny so smelými cieľmi. Zo začiatku sa dokonca držali na druhej priečke, no neskôr prišli zranenia a kysucké družstvo sa muselo triasť o medailu. Dievčatá však podali v kľúčovom boji o bronz výborný výkon a získali bronzové medaily.
O priebehu sezóny a ceste za tretím miestom nám porozprával vedúci mužstva Emil Cisarik.
Kedy a prečo ste prišli s myšlienkou založenia ženského družstva?
- Pred sezónou sme sa na vzniku družstva žien dohodli s predsedom klubu Mariánom Kapustom.
Vzhľadom na to, že sa už dlhé roky hrá v Čadci mužská extraliga, chceli sme vyskúšať aj tú ženskú.
Čadca sa tak stala najsilnejším stolnotenisovým klubom Slovenska medzi dospelými.
Čo rozhodovalo pri zostavovaní tímu? Prečo ste sa rozhodli pre Belopotočanovú a Adámekovú?
- Keď sme rozmýšľali nad zostavou, brali sme do úvahy fakt, že chceme hrať v hornej polovici tabuľky a neskôr zabojovať vo veľkom finále o medailu. Popri domácej Adriáne Cisarikovej sme vybrali dve kvalitné hráčky, pričom ich doplnila tiež naša odchovankyňa Lívia Melicherová.
S akými cieľmi ste vstupovali do sezóny?
- Ako som už spomínal, cieľom bolo hrať o medailu, čo sa nám aj podarilo.
Ako veľmi poznačili výkony družstva zranenia Belopotočanovej a Cisarikovej?
- Začiatok sme mali veľmi dobre rozohraný, pohybovali sme sa chvíľu na druhom mieste v tabuľke a potom sme mali silnú pozíciu na treťom mieste za silnými Topoľčanmi a Malackami. Zranenia sa prejavili na výkonoch výraznou mierou. Začali sme strácať body aj so slabšími súpermi a obávali sme sa o účasť vo veľkom finále.
Ktoré zápasy považujete za najvydarenejšie a ktoré, naopak, za najhoršie v sezóne?
- Za najhoršie považujem domácu prehru s Považskou Bystricou a remízu taktiež na domácej pôde s Dunajskou Stredou, čím sme stratili tretiu pozíciu v tabuľke. Najvydarenejší zápas bol v Ružomberku, kde sme vyhrali hladko 6:1 a v jesennej časti tiež víťazný duel vo Valalikách v pomere 6:1.
Vo finále ste nakoniec obsadili tretie miesto, čo je vzhľadom na prvú sezónu pekný úspech...
- Áno, do finále sme nakoniec postúpili zo štvrtej priečky. Vedeli sme, že víťazstvo nad niekoľkonásobným majstrom SR z Topoľčian nie je v danej situácii reálne, a tak sme sa sústredili na boj o bronz. Tretie miesto sa nám po veľkej dráme podarilo získať. Považskú Bystricu sme zdolali 6:3, rovnako ako muži sme získali bronzové medaily a postarali sme sa tak spoločne o významný historický úspech nielen v rámci nášho klubu, ale aj v rámci Slovenska, keď sme získali cenné kovy medzi ženami aj medzi mužmi.
Vo voľnom čase sa venujete behu. Ako sa vám aktuálne darí?
- Od behu som si musel vynútene oddýchnuť, nakoľko som po operácii kolena. Čoskoro však začnem prípravu, v jeseni sa chystám zabehnúť maratón pri Bodamskom jazere.
