Architekt, staviteľ, sochár, autor rozhľadní a turistickej architektúry na Kysuciach Stanislav Mikovčák má na konte množstvo výtvarných diel. „Po ukončení štúdia som sa venoval rodine, výchove dvoch synov, samozrejme práci. Starší syn Martin je úspešný študent architektúry, Viktor dosiahol na Slovensku výborné úspechy v lyžovaní. Vlani skončil dvakrát prvý v slalome starších žiakov. Ja som sa venoval projektovaniu. Deti vyrástli, sú samostatné, zrazu som mal voľný čas, priestor pre svoju tvorbu. Odmalička som kreslil, absolvoval výtvarné kurzy a školy. Miloval som všetko „výtvarnô“,“ hovorí.
Prezrádza, že teraz sa vracia opäť k detskej hre, zatvára sa do vyhne, kde trávi svoj čas a vytvára dielka pre potešenie svojho okolia a priateľov.
Železo naozaj treba kuť „za horúca“
Pracuje najmä so železom. Sochy vytvára klasickou metódou - kovaním za tepla. „Pri práci s hlinou, modelovaciou hmotou, alebo sadrou sa môžete sochy dotýkať, uberať materiál, pridávať a stále sa vracať. Potom to odlejete do drahého bronzu a socha je hotová. Ale práca so železom je iná, nik s tým nechce robiť. Železo je síce pomerne lacný materiál, musíte ho však nahriať na 800-1400 stupňov. Nemôžete ho tvarovať prstami, musíte robiť veľmi rýchlo, vložiť do neho veľa sily a niet kroku späť. A to je to najkrajšie. Podobne ako u maratónu - je to beh na dlhé trate,“ vysvetľuje. Uvedomuje si, ako všetko navôkol rýchlo plynie. Nevyhovuje mu tráviť čas na futbale alebo v pohostinstve, chce za sebou zanechať nejakú stopu, že aj on „tu“ žil.
„Vo vyhni, kde sa hrám ako malý chlapec, ma navštevujú kamaráti. Spolu kujeme plány a tešíme sa z každého upršaného večera. Teším sa z toho, že moje diela robia radosť nielen mne, ale aj okoliu. Čo viac môžem od života môžem chcieť?“
S tvorbou sa predstavil vo viacerých galériách
Diela Stanislava Mikovčáka si mohli návštevníci pozrieť v rôznych galériách. Napríklad v Považskej Bystrici, Krakove, Bialsko - Bialej, Strečne, Waršave, Tatranskej Lomnici, Rajeckých Tepliciach. Vystavoval aj na Kysuciach - v Turzovke, Krásne nad Kysucou, Makove či Staškove. V súčasnosti sa s jeho tvorbou môžu záujemcovia zoznámiť v srdci výtvarného Valašska, v nádhernej galérií v prírode - na Soláni. Riaditeľ Považskej galérie Milan Mazúr uviedol túto výstavu ako druhú slovenskú prezentáciu moderného výtvarného umenia po legendárnom Kompánkovi.
K jeho dielam patria aj rozhľadne v Zákopčí-Petránkach, Bobovci nad Starou Bystricou, Turzovke, v Banskej Štiavnici pri jazere Počúvadlo. Vytvoril kríž nad Turzovkou, fontány vo Vysokej nad Kysucou a Turzovke či detský hrad v Turzovke. Jeho tvorba úzko súvisí s jeho projektovou činnosťou. Ide napríklad o cyklotrasu vedúcu Bystrickou dolinou, záchranu a obnovu architektúry starej textilky Slovena a ďalšie iné projekty.
Či rozmýšľa nad nejakým výnimočným dielom neprezrádza: „Výnimočným nie je častokrát produkt sám, ale čas strávený pri jeho výrobe. Je úžasné mať pri sebe vzácnych priateľov, s ktorými vediete debaty o kráse a význame umenia. Keď pri takýchto stretnutiach v mysli vytvoríte množstvo nádherných sôch. Sú to výnimočné okamihy. Možno sa nám niečo z toho ešte podarí realizovať. Ak nie, nevadí. Necháme to na ďalšie generácie.“
