VYCHYLOVKA. Pri príležitosti osláv 40.výročia založenia kysuckého skanzenu pripravili múzejníci pre návštevníkov bohatý kultúrny program, ktorý poteší malých i veľkých.
„Od rána sa môžu prevážať na Historickej lesnej úvraťovej železnici. V objekte stanice Skanzen si môžu pozrieť výstavu Krása ľudového kroja a panelovú výstavu Z histórie skanzenu vo fotografií. V objekte Raganov mlyn sa zasa milovníci železníc budú mať možnosť dozvedieť viac informácií o lesných železniciach na výstave Vlaky s vôňou dreva,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Ako ďalej hovorí Lesy SR, Odštepný závod Čadca vybudoval v skanzene v rámci projektu Kysucký detský les náučný lesný chodník, ktorý si môžu návštevníci pozrieť počas celého dňa. O pol dvanástej sa rozozvučia tóny heligónok, strunových nástrojov a spevy účinkujúcich z obce Nová Bystrica.
Nebude chýbať tradičná Kuchyňa starých materí
Trinásta hodina bude patriť slávnostnej svätej omši, ktorú bude celebrovať žilinský biskup Tomáš Galis pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou. Po svätej omši bude kultúrny program pokračovať na pódiu pri objekte Krčma z Korne. Nebudú chýbať tradičná Kuchyňa starých materí – jedlá pripravované priamo v objektoch na dobových peciach a remeselníci so svojimi ľudovými výrobkami. „Podujatie pre vás pripravilo Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj, ktorí všetkých srdečne pozývajú,“ dodáva Hnidková.
Ako informuje etnograf múzea Alojz Kontrik skanzen sa nachádza v turisticky zaujímavej oblasti severozápadného Slovenska v pohorí Kysucké Beskydy, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Jeho jedinečná fauna a flóra spolu s prekrásnou ľudovou architektúrou vytvárajú pre návštevníkov neopakovateľnú scenériu. Organickou súčasťou je úzkorozchodná Historická lesná úvraťová železnica v dĺžke 11 km, s unikátnym úvraťovým systémom celosvetového významu.
„Idea zriadiť na Kysuciach stálu národopisnú expozíciu v prírode sa objavila prvýkrát v projekte Ľudovíta Janotu v polovici 30. rokov 20. storočia. Jeho realizáciu definitívne schválili v roku 1973. Urbanisticko-architektonická štúdia vychádza z podrobného výskumu ľudovej architektúry na Kysuciach a zo skúseností európskych skanzenov. Pri jej koncipovaní sa prihliadalo na historické osídlenie Kysúc formou valaskej a kopaničiarskej kolonizácie. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry v obciach Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby Vodnej nádrže Nová Bystrica,“ hovorí Kontrik.
Základný kameň položili v roku 1974
Národopisný výskum tejto oblasti sa robil v rokoch 1975 – 1981 za spolupráce Kysuckého múzea so Slovenskou národopisnou spoločnosťou pri Slovenskej akadémii vied, ktorá bola garantom odborného vedenia akcie, a za účasti etnografov, folkloristov, archeológov, antropológov a sociológov. Základný kameň skanzenu slávnostne položili 11. októbra 1974. Národopisná expozícia v prírode sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny, prezentuje spôsob života a ľudovú kultúru na Kysuciach v období druhej polovice 19. a na začiatku 20. storočia. Z hľadiska zachovania pôvodného rázu a autenticity je jej umiestnenie v tejto časti Kysúc ideálne.
„Areál skanzenu má rozlohu 22 hektárov, na ktorých je postavených 35 objektov, z toho 16 vyinštalovaných, 10 nevyinštalovaných a 9 slúži na prevádzkové účely. Pochádzajú z rôznych oblastí Kysúc, najviac z dnes už neexistujúcej zátopovej oblasti Riečnica – Harvelka a z obcí Oščadnica, Zborov, Klubina, Korňa, Dunajov. Objekty reprezentujú viacero typov usadlostí vhodne zasadených do nového prostredia s prihliadnutím na ich pôvodnú funkciu,“ dodáva Kontrík.
