ČADCA. „Všeobecne možno konštatovať nárast plochy rizikových oblastí, ale ich presné určenie je ťažko z našich poznatkov klasifikovať,“ informovala regionálna hygienička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Čadci Xénia Lukáčová.
Čo sa týka kliešťovej encefalitídy, alebo laicky povedané kliešťového zápalu mozgu – toto ochorenie je zaradené medzi infekčné vírusové ochorenia. Vírus napadá mozog a mozgové blany. Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy býva 1 – 2 týždne, prípadne aj mesiac. Prenášajú ho infikované kliešte, ale dostať ho môžete aj konzumáciou tepelne neupravených mliečnych výrobkov - kozieho a ovčieho syru, spracovaných z infikovaného mlieka.
Nakazili sa z ovčieho mlieka
„Prevenciou proti encefalitíde je konzumácia tepelne upravených výrobkov a očkovanie. Základné očkovanie sa skladá z 3. dávok, ktoré sa v zimných mesiacoch aplikujú v očkovacej schéme – prvá dávka, druhá dávka 1-3 mesiace po prvej a tretia dávka päť až dvanásť mesiacov po druhej dávke,“ informovala Lukáčová. Dodala, že tesne pred nastupujúcou sezónou aktivity kliešťov sa môže použiť aj zrýchlená očkovacia schéma a pri tomto očkovaní sa druhá dávka podá už o 14 dní po prvej dávke a tretia dávka 5-12 mesiacov po 2.dávke. Pričom dva týždne po druhej dávke je miera ochrany nad 90 percent.
„V roku 2014 nám ochorenie zatiaľ ešte nebolo hlásené, v roku 2013 sme evidovali 5 sporadických prípadov tohto ochorenia,“ konštatovala regionálna hygienička.
Na základe hlásenia orgánu verejného zdravotníctva o epidémii kliešťovej encefalitídy diagnostikovanej u pacientov z iných okresov, teda mimo okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto, kde bol faktorom prenosu konzumovaný ovčí syr vyrobený zo surového ovčieho mlieka, nariadil hlavný veterinárny lekár Slovenskej republiky opatrenie, ktoré dostal na vedomie aj čadčiansky úrad verejného zdravotníctva.
Podľa výskytu ochorení u ľudí sú na Slovensku hlavné prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy v oblasti Tribeča, Vtáčnika, Nitrianskej a Pohronskej pahorkatiny v údolí Váhu až do okresu Považská Bystrica, v oblasti Malých Karpát, v Záhorskej nížine a Kováčskych kopcoch, v Krupinskej vrchovine, Slovenskom krase a Slánskych vrchoch. Informovala o tom hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Lenka Skalická.
Olej v žiadnom prípade nepoužívame!
Kliešť je schopný preniesť ochorenie na človeka, ak je zahryznutý 12 až 24 hodín. Preto je potrebné prehliadnuť si každý večer pred spaním celé telo. Zahryznutého kliešťa treba ihneď odstrániť, najlepšie vlhkým namydleným tampónom alebo kúskom namydlenej handričky - jemným tlakom a krúživým pohybom na kliešťa. Po niekoľkých minútach by sa mal pustiť. Ak sme tohto nebezpečného tvora predsa len prehliadli a zbadali sme ho, až keď nám už doslova „bije“ do očí, uchopíme ho čo najbližšie k hlave do pinzety a jemne vykývame. Olej v žiadnom prípade nepoužívame.
Krv z rozpučeného kliešťa je tiež veľmi nebezpečná, lebo sa môžeme infikovať drobnými oderkami na prstoch. Hoci Kysuce patria k oblastiam, kde je len sporadický výskyt kliešťov prenášajúcich kliešťovú encefalitídu, na druhej strane sa radia k oblastiam so zvýšeným výskytom kliešťov schopných prenášať Lymeskú boreliózu.
