ČADCA. Zdá sa, že predajcovia lesných plodov na Kysuciach budú musieť mať najnovšie k dispozícii všakovaké potvrdenia. Navyše, nemali by ponúkať svoj tovar pri ceste. Štátna veterinárna a potravinová správa SR pripravuje v týchto dňoch usmernenia pre výkon kontrol, ktoré súvisia so zákonom, ktorý vstúpi do platnosti 1. júla. Aj keď zákon chce údajne klepnúť po prstoch špekulantom, ktorí falšujú preukazovanie pôvodu potravín, faktom je, že na Kysuciach ide o pocestných predajcov, ktorí budú mať ťažké zdokladovať, že vlastnia pole či les, kde rastú tieto plody, navyše o tom dostanú potvrdenie. Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa vlastníctvo pozemku bude preukazovať výpisom z listu vlastníctva, ktorý vydáva orgán správy katastra nehnuteľností.
Veterinári chcú chrániť zákazníkov
Veterinári hovoria, že zákazníci sa potešia, ak sa budú všetky výrobky predávať na trhu, kde môžu mať akú–takú záruku, že sa dodržiavajú hygienické podmienky, navyše, predávajúci tam okrem iného majú napríklad prívod tečúcej vody.
Pôvod by mal byť podľa kontrolórov jasný aj pri lesných plodoch. Názor o tom, ktorý Kysučan predávajúci pri ceste hríby či čučoriedky bude ochotný zaplatiť si nemalú čiastku za trhové miesto a rôzne potvrdenia, si zrejme každý urobí sám. Aj keď podstata zákona je isto dobrá.
Musia predložiť dokument o pôvode
Ako informoval Peter Hajnala z komunikačného odboru ministerstva pôdohospodárstva na trhoviskách sa bude kontrolovať všetok predávaný tovar, nielen zelenina, ovocie či hydina. Predajcovia musia predložiť dokument, ktorým deklarujú jeho pôvod. Dodal, že zákon sa tvoril v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, ktorý je zároveň jeho gestorom. „Dôvodom samotnej novelizácie boli zistenia o porušovaní predaja potravín na trhoviskách,“ dodal. Išlo vraj o nedodržiavanie hygienických podmienok, neidentifikovateľný pôvod potravín či požiadavku predaja živých zvierat na trhoviskách.
Už vlani mnohých Kysučanov pobúrila informácia o novele predkladaného zákona, podľa ktorej by mohli hríby zbierať len pre vlastné potreby. Argumentovali, že by to postihlo najmä sociálne slabé rodiny, ktoré sa ich predajom snažia finančne prilepšiť.
Aj keď s agroturistikou to na Kysuciach až tak dobre nevyzerá, s „huboturistikou“ je to lepšie. Kým v prvom prípade len ťažko nalákať suseda Moraváka na jazdu na poníkovi či chytanie pstruha na mušku, keď sa dozvie, že začali rásť hríby, sadne na prvý spoj Bohumín - Žilina a s prúteným košom sa vyberie do lesa. Sú aj motorizovaní hubári - inokrajci. Ich počet však z roka na rok klesá. Azda aj preto, že niektorí po príchode z lesa našli svoje auto stojace na tehlách, prípadne mali vypustené pneumatiky.
S úrazmi si starosti nerobia
Menej solventní Kysučania sa snažia predajom hríbov čo-to zarobiť. Najviac predavačov vidieť už tradične na hlavnej ceste tiahnucej sa v smere od Čadce na Žilinu. Aj keď ide o frekventovanú komunikáciu medzinárodného významu, po ktorej prechádzajú denne stovky kamiónov, predavači zvyknú sedieť pri kraji a ruky s plnými miskami strkajú do cesty. Úrazov sa neobávajú, prioritou je získanie lukratívneho zákazníka. Tými sú najmä zahraniční turisti. Na dobré úlovky v lese sa tešia malí i veľkí. Deti z menej solventných rodín si chcú cez prázdniny zarobiť na obuv, teplákové súpravy či futbalovú loptu. Dospelí, väčšinou z radov nezamestnaných, sa snažia prilepšiť si k sociálnej výpomoci.
Dubáky zvykli v minulosti vykupovať aj niektoré predajne na Kysuciach. K predávajúcim patrili väčšinou deti. Niektoré šikovné dokážu za hodinu a pol nazbierať aj vyše 20 kíl. Z obchodov ich vykupovali díleri, ktorí ich ďalej distribuovali do Rakúska a Talianska, kde je tento artikel pomerne drahý. Kysučania praktizujú nielen predaj hríbov. Na druhom mieste sú čučoriedky. Ako to bude vyzerať tento rok pri kysuckých cestách, nevedno. Zaujímavé bude, aký postoj k takémuto predaju zaujmú kontrolóri a čo všetko budú napokon od týchto predajcov vyžadovať.
