Odmietajú tráviť dovolenky na ležadlách v hotelových rezortoch, láka ich niečo iné. Ale pekne poporiadku. Autoturistické cestovateľské začiatky sa u Zuzky Hacekovej z Kysuckého Nového Mesta a Martina Remiša zo Žiliny spájajú s obdobím, keď začali študovať na vysokej škole. „Túžbu spoznávať nové obzory sme už počas prvých letných prázdnin jednoducho nemohli ignorovať. Rozhodnutie bolo rýchle a spontánne. Štyria sme sadli do auta a bez väčšieho plánovania sme smerovali na Jadranské pobrežie,“ spomína sympatická dvojica.
Najbližšie more im umožnilo zažiť pocit slobody z cestovania a prinieslo aspoň malý, avšak vtedy pre nich dostatočný závan dobrodružstva. „Prvé cesty boli v štýle šetrenia nákladov, čo znamenalo ubytovanie v kempe. To však bola pre nás skôr odmena, ako nutné zlo. Do tohto spôsobu ubytovania sme sa zamilovali,“ prezrádzajú.
Cestovanie autom sa im dostalo pod kožu
Začali pridávať rýchle výlety na výstavy v Benátkach, v Miláne a cestovanie autom sa im stále viac a viac dostávalo pod kožu. Auto bolo ich druhým domovom, keďže väčšiu časť nocí spávali skrútení na predných sedačkách.
„Neskôr sme začali cestovať už len ako pár, bez komplicov. Na jednej strane preto, že časom sa pre našich známych stal tento spôsob dovolenky príliš nepohodlný a postupne uprednostňovali skôr pobyt v turistickom rezorte a hotelovej izbe. Na druhej strane, ako sa hovorí: „Ve dvou se to lépe táhne.“ Okrem toho sa v osobnom aute počas cesty lepšie vyspia dvaja, ako štyria,“ smejú sa.
Letné dovolenky a výlety tohto typu sa stali pre Zuzku a Martina drogou. Láka ich objavovať skryté zákutia, byť každý deň na inom mieste, nebyť viazaný na žiadne ubytovanie, zažiť aj odvrátenú tvár letovísk, skúsiť čo ponúka svet cestovateľom bez plánu.
Keď sa ide na „vlastnú päsť“
„Takto sme postupne spoznali celú Francúzsku a Ligurskú riviéru, Korziku, Jadranské pobrežie a pobrežie Čiernej hory či Španielsko. A práve tam sme prvýkrát spoznali aj nevýhody cestovania autom. Namiesto toho, aby sme z Valencie pokračovali v ďalšom putovaní po krásach Španielska a Portugalska, vracali sme sa expresne domov s rozbitým oknom, vykradnutým autom, bez dokladov, len s 5 eurami vo vačku. Áno, aj o tomto je cestovanie na vlastnú päsť po miestach, ktoré nepoznáte,“ prezrádzajú.
Ak si myslíte, že ich to odradilo, mýlite sa. Práve naopak! Poučení o nástrahách a zocelení si kúpili na naše pomery trošku netradičné „cestovateľské približovadlo“. Vraj išlo o Martinov detský sen. Týmto čudom bol Ford Bronco. Auto vyrobené v americkom Michigane, ktoré asi nikdy netušilo, že raz bude spoznávať krásy a zákutia európskych úzkych uličiek.
„Naša nová „Bronchitída“ dostala základné expedičné vybavenie a zopár komfort zvyšujúcich vecičiek. Ale tie pre nás znamenali obrovskú zmenu. V kempe sedíme na stoličkách, nie na deke, obedujeme pri rozkladacom stole a nie na zemi, časom dokonca pribudla markíza, ktorá nás chránila pred slnkom, dažďom a ako sa ostatní často smiali, aj pred hviezdami. No a najlepšia časť nášho vybavenia bol strešný stan s 10 cm hrubým matracom, ktorý sme zohnali od poľovníka a preto má farebné prevedenie, ktoré mu v lese alebo korunách stromov dodáva efekt neviditeľnosti,“ hovoria.
Už dávnejšie ich lákala svojou rozmanitosťou Čierna hora, preto prvá dovolenka na novom aute v lete 2012 smerovala práve do tejto destinácie. Úžasné hory, príroda, adrenalínové športy, postupne expandujúci turistický ruch a niekoľko nádherných nocí v úplnej samote v srdci krasového pohoria Durmitor. Spolu so zistením svojich limitov na kaňoningu a raftingu a s návštevou Bosny a Hercegoviny - to bol pre nich nezabudnuteľný zážitok.
„Pri plánovaní leta 2013 sa nakoniec rozhodli spoznať Taliansko, respektíve Sardíniu a Kalábriu, keďže viac za tri týždne zamestnávateľom schválenej dovolenky, nestihneme. Sardínia bola úžasná a dopriali sme „Bronchitíde“ aj výstup na vrchol v pohorí Supramonte, odkiaľ sme mali celý ostrov, takmer ako na dlani. Po prebrázdení celej Sardínie sme sa vydali trajektom naspäť na pevninu Apeninského polostrova. Juh Talianska a najmä celá Kalábria nás doslova očarila a zostáva pre nás najkrajšou časťou Talianska, do ktorej sa určite chceme raz vrátiť,“ spomínajú.
Rozhodli sa pre veľkú expedíciu po Strednej Ázii
Ďalší rok nastal zlom. Južné brehy Európy spoznali už dostatočne, severné si chcú nechať na neskôr, a tak unavení z komerčného sveta, každodenného zhonu a stresu dospeli k záveru, že chcú zažiť niečo úplne iné. Rozhodnutie padlo na veľkú expedíciu po Strednej Ázii, ktorú chcú odštartovať 7. júla.
Čo táto trasa zahŕňa? No je toho viac ako dosť. „Zo Slovenska sa postupne presunieme cez Maďarsko, Srbsko, Bulharsko do Turecka. Odtiaľ do Gruzínska a Arménska, kde sa začína podrobnejšie spoznávanie, pre nás, úplne nového sveta. Ďalej z Azerbajdžanu, trajektom priamo do Kazachstanu a tu už začína naša púť po krajinách s príponou „stan". Pôjdeme po stopách dávnej Hodvábnej cesty. Navštívime staré, historicky zaujímavé miesta, pohľadáme posledné zvyšky Aralského jazera, pozrieme si krásy hornatého a drsného Kirgistanu, navštívime jurty a miestnych ľudí. V Tadžikistane zdoláme Pamir hiqhway, ktorá sa kľukatí vo výške nad 4000 metrov nad morom. Možno jedným očkom nakukneme aj do Afganistanu, kde by sme radi navštívili údolie Wakhan,“ prezrádzajú.
Neskôr ich čakajú krajiny ako Uzbekistan, Turkmenistan a nakoniec prejdú cez Irán znova do Turecka. Tam by chceli zakončiť viacmesačné putovanie a užiť si trochu toho plážového relaxu. Aj keď v novembri, kto vie?
Plány sú jasné, cestovateľský sen na dosah. Teraz usilovne pracujú na prípravách, ktoré sú náročnejšie, ako si mysleli. „To nás však nemôže odradiť. Samozrejme, aj naše 23-ročné auto si zaslúži adekvátnu prípravu na takúto náročnú cestu. Snažíme sa mu poskytnúť čo najlepšie ozdravenie, tak aby bolo v plnej kondícii a dúfame, že sa nám za to oplatí,“ hovoria so smiechom.
Takáto cesta si však vyžaduje veľa času a financií na prípravu. Aj preto sú veľmi vďační všetkým, ktorí im veria a rozhodli sa podporiť ich projekt vo forme sponzoringu. „Dúfame, že všetko úsilie, ktoré do toho vkladáme sa nám počas cesty vráti v podobe nevšedných zážitkov, ktoré chceme čo najlepšie zachytiť. Pokúsime sa čo najvernejšie opísať dobrodružstvá, miesta, ktoré navštívime a ľudí, ktorých stretneme. Potom sa o ne samozrejme, radi podelíme,“ dodávajú. Veríme, že sa im expedícia vydarí a „Bronchitída“ vydrží. A nielen ona. Ale aj ich láska. Nielen k cestovaniu...
