ČIERNE. Už od apríla robia archeológovia z Nitry na stavbe diaľnice D3 na úseku v Čiernom záchranný archeologický výskum. Na trase tohto úseku sa totiž nachádza historický unikát – pevnostné opevnenie - obranné valy. Najstaršie časti začal budovať v roku 1578 tešínsky knieža Václav III Adam. Starosta Čierneho Pavol Gomola hovorí, že pri tomto archeologickom výskume chcú poodkryť históriu tejto časti Kysúc, a to i z toho dôvodu, že počas celoeurópskeho konfliktu v období 30-ročnej vojny v rokoch 1618 až 1648 vznikala obec Čierne. Práve obrana Jablunkovského priesmyku hrala vtedy významnú úlohu.
„Som veľmi rád, že napriek zložitej situácii v pokročilom štádiu projekčných a prieskumných prác sa vďaka aktivitám odborných inštitúcií, Obecného úradu v Čiernom a pochopeniu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava podarilo trasu diaľnice D3 odkloniť. Zásah do zachovaných reliktov nebude tak výrazný a podstatná časť tohto opevnenia zostane zachovaná. Ide nám hlavne o zachovanie reduty Malé šance – Valy,“ prezradil Gomola.
Dôchodca Peter Bronček z Čadce ktorý sa Valmi zaoberá už dlhú dobu hovorí, že odklonenie trasy diaľnice nie je dostatočné a nič nevyrieši. „Práve zachraňované úseky sú v bezprostrednej blízkosti budovanej diaľnice. K stavbe bude treba privážať materiál na ťažkých nákladných autách. Obávam sa, že hoci trasu oproti pôvodnému trasovaniu mierne odklonili, nemysleli na tieto skutočnosti a redutu zničia práve pri prácach,“ vysvetlil Bronček. Archeológ Marek Vojteček z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý má na starosti výskum práve v tejto časti, na margo spomínanej skutočnosti uviedol, že tento problém už z časti vyriešili. „Minulý mesiac sme tu mali komisiu z Krajského pamiatkového úradu v Žiline a aj s investorom sme sa dohodli, že počas trvania stavby budú ohrozené časti oplotené,“ povedal archeológ. Peter Bronček má však pochybnosti, že šoféri budú toto ohradenie rešpektovať, ak im bude prekážať k čo najjednoduchšiemu prístupu k stavbe. „Dôležité je, aby niekto, a to neviem naozaj kto, či obec alebo pamiatkari minimálne jedenkrát týždenne skontrolovali, či táto zábrana z pletiva nie je porušená. Na to je ale naviazaná otázka finančná, kto to zaplatí? Je to však veľká škoda, že na Slovensku ojedinelá pamiatka skončí takýmto spôsobom,“ konštatoval Bronček. Podľa neho sa chyba stala už v 70 rokoch, keď tieto objekty nezaradili do zoznamu pamiatok. „Teraz by s tým neboli takéto problémy a trasu diaľnice by tadiaľto v žiadnom prípade nenaprojektovali. Malo by to byť memento pre všetky obce na Kysuciach, aby podobné náleziská alebo objekty, ktoré sa nachádzajú v ich katastri, v zmysle pamiatkového zákona ochránili. Nejde len o objekty nehnuteľné, ale aj o duchovnú kultúru a podobne,“ povedal Bronček.
Archeológovia Marek Vojteček a Adrián Nemergut, ktorý má na starosti celý výskum spomínaného pevnostného opevnenia na Kysuciach, s Petrom Brončekom súhlasia. „Keď sa v 70. rokoch zistilo, že sa tu tento pevnostný systém nachádza, malo sa hneď konať a vyhlásiť toto územie za kultúrnu pamiatku. V tom prípade by projektanti tadiaľto určite trasu nenaplánovali. Teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak by aj pred začatím stavby kompetentní navrhli takéto zaradenie, je to dlhodobý, aj niekoľko rokov trvajúci proces, a v tom prípade by stála aj výstavba diaľnice na tomto úseku. Preto sa kompetentní dohodli aspoň na takomto riešení,“ vysvetlil Marek Vojteček.
V súčasnosti pracovníci archeologického ústavu spolu s brigádnikmi robia výskum plošným odkryvom v úsekoch evidovaných archeologických lokalít. V minulosti tu už archeológovia z Nitry výskum robili v rámci viacerých projektov, ktorých nositeľom bola Regionálna rozvojová agentúra v Čadci. Vtedy išlo o zameranie, sondážny výskum a systematický prieskum reduty. Reduty sú štvorcové, alebo obdĺžnikové zemné opevnenia tvorené valom a priekopou. Obranné valy, ktoré dalo vybudovať v roku 1578 tešínske knieža Václav III. Adam sa v súčasnosti rozprestierajú na území troch štátov - Čiech, Poľska a Slovenska. Ide o systém obranných objektov a priekop. Do Čierneho zasahuje približne 2,5 km tejto stavby. „Dobre rozoznateľné u nás sú tri reduty, pomenované podľa starých máp ako Vorposten, Wachthaus a Skowronka. Na konci valov v časti Latoňka je pomerne dobre zachovaná aj hlavná hviezdicovitá pevnosť - Malé Šance, inde spomínané aj ako Hajdúcke Šance a práve tú sa odklonením diaľnice pri zachovaní ochrany objektu pri výstavbe podarí zachrániť.