VYCHYLOVKA. Pálenie jánskych ohňov patrí k zvykom, ktoré sa zachovali na Kysuciach dodnes. Prezentujú ich v programoch aj folklórne skupiny a súbory. Kysucké múzeum v Čadci pripravilo vo svojej expozícii pre návštevníkov na dnešnú nedeľu podujatie viažuce sa práve k tejto udalosti.
Tradíciu priblíži Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. „Zapálenie jánskej vatry začína o 13.00 hodine pri základnom kameni kysuckého skanzenu. O 13.30 hod. kultúrny program pokračuje na pódiu pri krčme z Korne. Ak neviete, čo s voľným časom, navštívte stanicu Skanzen, kde vám ponúkame panelovú výstavu k 40. výročiu založenia skanzenu a výstavu krojov Anny Mikušcovej, ktorá sa nesie pod názvom Krása ľudového kroja. V Raganovom mlyne si návštevníci a milovníci železníc zasa môžu pozrieť panelovú výstavu Vlaky s vôňou dreva,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Podľa jej slov sa tradovalo, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magickoočistná funkcia. Generácie pred nami tiež verili, že aj byliny, nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky.
Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana, postavili mládenci a pastieri zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa.
Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľúbozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky" - malé fakličky - ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil, ostala slobodná.
„Pálenie svätojánskych ohňov je jeden z najstarších zvykov, ktorý sa na Kysuciach zachoval dodnes. Oheň bol prejavom Božej prítomnosti, ochrany človeka a jeho duše. Po celý rok mal chrániť ľudí pred nadprirodzenými bytosťami - vílami, vodníkmi, duchmi a bosorkami,“ dodáva Hnidková.
