PODVYSOKÁ. V septembri ho čaká svetový šampionát. Reč je o Jánovi Šulekovi z Podvysokej, ktorý nám porozprával aj o tom, čo stojí za jeho úspechmi.
Máte za sebou úspešnú sezónu 2014, v ktorej ste dosiahli niekoľko výborných úspechov. Je to vaša doterajšia najúspešnejšia sezóna v kariére?
- Určite áno. V tomto ročníku som dosiahol maximum v pretekoch jednotlivcov. Prvým úspechom bol triumf na 7. ročníku Tatranského pohára, ktorý sa konal 25. mája v Poprade. Titul som si vybojoval aj na Majstrovstvách Žilinského kraja, kde som si zároveň vybojoval aj miestenku na slovenský šampionát. Ten sa konal v dňoch 24. 6. až 26. 6. v Nitre, kde som si do tretice vybojoval zlato. Darilo sa mi aj v zahraničí, kde som sa stal víťazom Moravskoslezského kraja.
Ako prebieha vaša príprava na podobné vrcholné podujatia?
- Mám na to svoj systém. Počas zimného obdobia mimo sezóny, sa pripravujem fyzicky, venujem sa veľa atletickej, silovej a dynamickej príprave. Počas sezóny, kedy sa pripravujem na rôzne podujatia, sa viac venujem technickej príprave, kedy dolaďujem techniku a rýchlosť. Tento šport je hlavne o rýchlosti, bez ktorej nemôžete dosiahnuť najvyššie méty.
Spomenuli sme rôzne úspechy v hasičskom športe. Z akých disciplín sa skladá tento šport?
- Ide o disciplíny jednotlivcov, a tie sú v hasičskom športe len dve. Jednou z nich je výstup na vežu – výstup do štvrtého podlažia cvičnej veže pomocou hákového rebríka. Druhou disciplínou je beh na 100 m cez prekážky. Ak človek chce uspieť na majstrovských podujatiach, musí ovládať obidve. Čo sa týka výstupu na vežu, človek musí byť gymnasticky zdatný, pri stovke ide hlavne o atletické dispozície. Bez týchto faktorov nemôžete v tomto športe uspieť.
Ktorá z týchto disciplín je pre vás obľúbenejšia?
- Radšej mám vežu, i keď je oveľa náročnejšia, ale práve to ma na tom baví najviac.
Čo stojí za tým byť dobrý vo výstupe na vežu?
- Táto disciplína spočíva v tom, byť čo najrýchlejšie hore. Ak chcete byť úspešný, dôležité je rýchlo liezť. Z tohto dôvodu sa lezie po každej druhej priečke. Dôležitá je súhra nôh a rúk, aby bol pohyb skoordinovaný. Bežať po rebríku je veľmi náročné, nakoľko idete prakticky priamo proti gravitácii. Súčasťou sú aj prechody z okna na rebrík, v ktorých sa dá získať množstvo stotín. Pevné brucho, sila nôh a samozrejme paží, za pomocí ktorých vyhadzujeme rebrík smerom nahor. Toto sú neodmysliteľné atribúty vežiara, bez ktorých neuspejete. V neposlednom rade sa jedná o samotnú techniku pohybov v čo najväčšej rýchlosti.
Aké sú vaše osobné rekordy v týchto disciplínach?
- Vo výstupe na vežu mám osobák z Majstrovstiev Žilinského kraja v čase 15:11 sek. V behu na 100 m cez prekážky som si rekord vytvoril s časom 16,78 sek., bolo to na Ostravskom štadióne vo Vítkoviciach, kde sa beží aj zlatá tretra. Obidva osobáky padli práve tento rok.
O koľko si trúfate sa ešte zlepšiť do budúcna, máte plány atakovať slovenské rekordy?
- Vežu by som si ešte tento rok prial zdolať v čase pod 15 sekúnd, snáď to vyjde práve na Majstrovstvách sveta v Kazachstane. V stovke cez prekážky by som chcel ísť samozrejme s časom stále čím nižšie a možno aj v tejto disciplíne pokoriť slovenský rekord, ktorý drží Viliam Štinčík z Popradu v čase 16.38 sekúnd, zabehol ho v roku 2008 v Bratislave. Nebudem predbiehať, pretože aj veľa iných chlapcov má na to pokoriť tento rekord.
Vráťme sa k vašim spomínaným úspechom, najväčším je bezpochyby titul majstra Slovenska. Verili ste na titul pred šampionátom a kto bol vašim najväčším súperom?
- Po dosiahnutom čase v dvojboji na krajskom kole som vedel, že je reálne s týmto časom zvíťaziť aj na MSR. Veril som si, mal som natrénované, no nebolo to však vôbec jednoduché. Pomohla mi aj podpora tímových kolegov. Najväčším konkurentom bol skúsený Viliam Štinčík z Popradu, o prvenstvo mohli zabojovať aj pretekári z Bratislavy, ktorí mali hodne natrénované. Na podujatí sa zúčastnilo okolo 100 pretekárov, no vyhrať mohol len jeden.
Sezónu ste mali naozaj bravúrnu, vyhrali ste všetko, čo sa dalo. V septembri vás čaká ďalšia veľká výzva, tou sú Majstrovstvá sveta v hasičskom športe v Kazachstane. Aké máte ciele na tomto podujatí?
- Majstrovstvá sveta sú najväčším vrcholom každého športovca. Favoritmi sú Rusi a Bielorusi, ktorí kraľujú tomuto športu, pretekať bude s nimi veľmi ťažké, no určite sa nepôjdeme len zúčastniť. Chcel by som podotknúť, že v disciplíne požiarny útok je veľkým favoritom družstvo Slovenska, ktorého som aj ja členom. V tejto disciplíne Slovensko už vybojovalo viacero medailí, verím, že máme šancu na takýto úspech aj teraz. Do budúcna chceme popracovať aj na štafete 4x100m, v ktorej si s chlapcami z reprezentácie hodne veríme.
Príprava na podobné turnaje musí byť veľmi náročná. Ako ju dokážete skĺbiť s prácou?
- Stále nemôžem zabúdať na to, že mojou hlavnou náplňou v práci je plniť si poslanie hasiča – záchranára. Pracujem na hasičskej stanici v Bytči, kde ma kolegovia v reprezentačných povinnostiach výrazne podporujú, čo si nesmierne vážim. Zásluha na mojich úspechoch patrí aj im. Voľný čas zväčša obetujem práve príprave, je to náročné na čas, ale priorita je to, že ma to baví a napĺňa, preto sa riadim heslom: „Rob čo ťa baví a buď v tom najlepší“. Keďže tento šport je neodmysliteľnou súčasťou mojej práce, tak často trénujem práve tam, ale taktiež v mojej rodnej obci v Podvysokej, kde si aj s chalanmi z DHZ Podvysoká už nejaký ten rok chodíme zabehať po regionálnych súťažiach a ligách v požiarnom útoku. Nedá mi pripomenúť, že reprezentujeme obec veľmi úspešne.
