TURZOVKA. RADOĽA. KRÁSNO NAD KYSUCOU. Z územného plánu obcí okrem iného vyplýva aj to, kde sa môže čo postaviť. Zatiaľ sa povinnosť mať ho týka len tých s vyše 2-tisíc obyvateľmi. Novela stavebného zákona však môže priniesť zmeny. Zrejme ho budú musieť mať všetky.
Obce a mestá majú problém s čiernymi stavbami
„Tí, ktorí pripravujú zmeny v stavebnom zákone by sa mali v prvom rade zamerať na dlhodobo neriešené problémy v našej spoločnosti, ktoré vznikli nečinnosťou, alebo tiež deravou legislatívou. Mám na mysli problematiku čiernych stavieb, ktorých je po roku 1989 ako maku. Ďalej sú to chátrajúce a opustené stavby „bez majiteľa“, zanedbané pozemky – najmä tie v intravilánoch,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Podľa jeho slov kritéria pre stavebný úrad nemôže (kvalitatívne, personálne či technicky) splniť každá jedna – aj tá najmenšia obec, no na druhej strane bývalé či súčasné okresné úrady sú od bežných ľudí a ich problémov už príliš vzdialené. „Limity počtu obyvateľov jednotlivých obcí nemusia byť vždy tým jediným a všeobecne platným kritériom pre povinnosť mať spracovaný územný plán. Treba vnímať rozvojový potenciál a osobitosti územia, širšie vzťahy v danom regióne, alebo výnimočnosti, ako sú napríklad hyperrýchlo sa rozvíjajúce lokality v blízkosti priemyselných a mestských aglomerácií, národné parky či chránené krajinné oblasti. Takto by sme možno došli k logickejším veciam a nepaušalizovali riešenia všeobecnými postupmi. Potom je to, samozrejme, aj otázka peňazí, na ktorú samosprávy neustále upozorňujú a zatiaľ v mnohom ostali nevypočuté,“ hovorí.
Ak štát na obec prenesie takúto novú povinnosť či kompetenciu, je, ako hovorí viceprimátor, povinný zabezpečiť na ňu aj primerané zdroje. „Čo sa týka Turzovky, územný plán máme schválený, pravidelne sa ním zaoberáme, riešime aj jeho rozpracovanie na vyššie formy – plány územných zón či lokalít, kde sa predpokladá nový rozvoj,“ dodal.
Radoli územný plán pomohol
Obec Radoľa, aj keď má iba 1460 obyvateľov, územný plán má. „Myslím si, že už nám niekoľkokrát pomohlo, že ho máme. Stavebný zákon nemôže vyriešiť osobitosti každej jednej obce, ale pokiaľ by dostal územný plán významnejšiu pozíciu v rámci stavebného poriadku, prispelo by to ku skvalitneniu života aj v menších obciach,“ hovorí starosta Anton Tkáčik.
V zahraničí podľa jeho slov bývajú v územných plánoch určené výškové normatívy, tvar strechy, materiály, farebné škály pre fasády a strechy, ale najmä rozostupy medzi stavbami, uličné línie, odstupy od cesty, ploty. Všetko sa dá zadefinovať a zároveň sa tak predchádza susedským sporom. „Práve susedské spory sa neuveriteľným spôsobom množia. Dobre pripravené územné plány sú dobrou prevenciou proti takýmto problémom už v štádiu výstavby,“ dodáva.
V Krásne nad Kysucou majú územný plán z roku 2005. „Mesto si dalo v roku 2007 vypracovať zmenu a doplnok k nemu. Išlo najmä o zapracovanie novej trasy diaľnice D3 do územnoplánovacej dokumentácie, nových zámerov pre rozvoj bytovej výstavby, rozvoj výroby a koordináciu nových záujmov so schváleným územným plánom mesta a záujmami ochrany prírody,“ hovorí primátor Jozef Grapa. Podľa jeho názoru dôležitosť územného plánu pre obce s počtom nižším ako 2-tisíc obyvateľov závisí aj od toho, či ide o rozvojové, alebo o obce v útlme, ktoré nemajú rozvojové plány.
