VYCHYLOVKA. Kuchyňa starých materí sa u návštevníkov kysuckého skanzenu teší veľkej obľube. Lektorky pripravujú v domčekoch na starých dobových peciach chutné jedlá. „K vychýreným kapustniakom sa v rámci gastronomického podujatia pomaly zaradzujú aj iné jedlá - polievky, pečené zemiaky so slaninkou a cibuľkou, halušky, zemiakové placky či posúchy. Tieto jedlá sa najviac varievali v kysuckých domácnostiach,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Z každého rožku trošku
Na dnešnú nedeľu pripravili múzejníci pre návštevníkov a milovníkov tradičných jedál spomínanú Kuchyňu starých materí, ktorá sa bude niesť pod názvom Z každého rožku trošku.
„Sviatočné popoludnie návštevníkom svojim účinkovaním od 13.30 hodiny spríjemní ľudová hudba. Pokiaľ sa rozhodnú stráviť nedeľu v skanzene, môžu sa previezť historickou lesnou úvraťovou železnicou, absolvovať prechádzku lesným náučným chodníkom, pozrieť si výstavu krojov, panelovú výstavu o histórií páleníc, lesných železníc. Veľkí a malí si zasa prídu na svoje na výstave stavebnice Merkur,“ pozýva Hnidková.
Strava Kysučanov bola skromná
Základným zdrojom obživy Kysučanov bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom niektorých druhov domácich zvierat. „Značný význam mal chov oviec, ktorý bol zameraný na výrobu mlieka, syra, mäsa a vlny, väčšia časť ktorej slúžila na predaj, zo zvyšnej sa dorábalo súkno na odev. Strava na Kysuciach bola veľmi skromná a stereotypná. Obyvatelia si potravu zabezpečovali siatím obilia (jačmeň, ikrica, ovos, pohánka), sadením zemiakov, strukovín, zo zeleniny mala najväčšie uplatnenie kapusta, cesnak, cibuľa, kvaka, neskoršie mrkva a petržlen,“ hovorí etnografka Kysuckého múzea Helena Kotvasová.
Ako ďalej vraví v stravovaní Kysučanov mali dôležité miesto múčne jedlá, ale i mlieko a mliečne výrobky. Mäso sa v strave vyskytovalo len málokedy, mäsité jedlá sa jedávali zväčša vo sviatočné dni, alebo pri významných rodinných udalostiach (svadba, krstiny). K výraznej zmene v stravovaní došlo až po druhej svetovej vojne v čase, keď sa zvýšil podiel potravín kupovaných v obchode.
Recept na Starosvetskú kapustu
Etnografka pridáva aj jeden recept na prípravu Starosvetskej kapusty: „Potrebujeme 500 kg kyslej kapusty, 150 g oškvarkov, 1 cibuľu, 1 strúčik cesnaku, 1 lyžicu masti (oleja), 2 PL hladkej múky, 1 kg zemiakov, soľ, korenie. Do jedného hrnca si dáme uvariť zemiaky, do druhého kapustu. Keď sú zemiaky uvarené scedíme ich, ale vodu z nich nevylievame, budeme ju potrebovať na zahustenie kapusty.
Kyslú kapustu uvaríme a potom scedíme. Do scedenej kapusty pridáme 2 uvarené zemiaky, 150 g oškvarkov všetko spolu zmiešame (poštucháme, pomiesime). Do takto pripravenej zmesi vlejeme vodu zo zemiakov. Na panvici si roztopíme masť, ku ktorej pridáme cibuľu a cesnak, posmažíme a pridáme múku, z ktorej urobíme zásmažku a vlejeme do kapusty. Dochutíme čiernym korením.“
