Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

V kysuckom skanzene budú mať ľanovú nedeľu

Kysucký skanzen ožije dnes tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. Návštevníci sa dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky.

Prácu s ľanom, výrobu plátna obohatené piesňami si pre návštevníkov pripravila Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

VYCHYLOVKA. Na Kysuciach sa ľan bežne pestoval do päťdesiatych rokov 20.storočia. „Po tomto období jeho produkcia klesá s narastajúcou zamestnanosťou obyvateľov obcí v mestských priemyselných strediskách,“ hovorí etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.

Sial sa na Žofiu

Ľan sa vysieval na Žofiu a po 5-6 týždňoch sa chodil pleť. Ale iba vtedy, ak bol nižší, aby sa nepolámal. Po odkvitnutí kvetu sa vytvorila tobolka, v ktorej boli drobné olejnaté semienka. Dozrieval v polovici augusta. Po vytrhaní sa zo stonky odstránili tobolky so semenami, ktoré sa používali napríklad pri ochorení dobytka, najmä koní, alebo sa odkladali na ďalšie vysádzanie. O spracovaní ľanového semena na olej hovoria historické zápisy v Radoli, kde ešte po 2. svetovej vojne miestny obyvateľ Macuš lisoval olej pre okolité dolno-kysucké obce,“ informuje etnografka.

Ľan sa dával močiť do jamy, alebo sa voľne rozložil na poli, aby naň padala rosa. Po vysušení ľanovej stonky sa trepal na trlici, aby sa uvoľnili tvrdé drevnaté časti. Potom sa česal na kovovom hrebení, ktorý sa nazýval šteť. Česaním sa vlákno urovnalo a odstránilo sa pazderie.

„Z vyčesaného ľanu sa robil kúdeľ, ktorý sa spracovával na praslici. Z kúdele sa vyťahovali vlákna a niť sa spriadala na kolovrate. Nite sa využívali na šitie odevov a tkanie látky. Na Kysuciach sa tkalo plátno iba pre vlastnú potrebu. Jemné sa využívalo na zhotovenie tradičných odevných súčiastok, hrubšie na posteľné plachty, z úplne hrubého, tzv. zrebného plátna, sa šili plachty na trávu, vynášanie hnoja, šili sa z neho vrecia a podobne. Tkanie plátna bolo v minulosti väčšinou výsadou žien, ale máme doložené, že touto činnosťou sa zaoberali aj muži,“ vysvetľuje.

Pri siatí dodržiavali magické úkony

Podľa etnografky sa pri siatí ľanu v minulosti dodržiavali určité magické úkony, ktoré mali zabezpečiť rast dlhých stebiel. „Mal ho siať muž dostatočne vysoký. Pritom sa mal pozerať na najvyšší vrch, alebo strom. Rast vysokého ľanu mali zabezpečiť aj dievky tancujúce vysoko počas fašiangov. V Riečnici ho vysievali iba vtedy, keď vtáča trasorítka vysoko lietalo.

Výrobky z ľanu sa využívali aj pri pohrebných obradoch. Išlo najmä o plachty, ktorými sa vystielala truhla mŕtveho. Žene, ak zomrela pri pôrode, sa do nej dávalo ešte kus plátna a klbko niti aj s ihlou, aby dieťa nechodilo nahaté, aby ho mohla obšiť. Ľanové plachty v minulosti boli výbavou každej nevesty. „Vo výbave mala mať toľko plátna, aby vyšlo na dvoje oblečenie - pre muža, ale aj dieťa, ak by sa jej narodilo mimo vegetačného obdobia, aby mu mala z čoho ušiť košieľku,“ dodáva etnografka.

Zvyky predstaví Dedovanka z Oščadnice

Prácu s ľanom, výrobu plátna obohatené piesňami si pre návštevníkov pripravila Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej.

Skanzen teda dnes ožije tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. „V podaní členiek folklórnej skupiny sa návštevníci dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky. Už od pol jednej sa môžu pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej započúvať do nádherných mariánskych piesní. Trinásta hodina bude ako zvyčajne patriť svätej omši a o štrnástej hodine členky FS priblížia zvyky a tradície pri spracovaní ľanu na pódiu pri objekte Krčma z Korne,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Na podujatie návštevníkov srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj.

Ďalšie články z témy Tipy na výlet

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Tipy na výlet  na myzilina.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet

  1. ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa! Foto 1 022
  2. III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod 273
  3. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15. 143
  4. Ženu už nedokázali zachániť 132
  5. Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria! 125
  6. Deťom z Turzovky spestrili prázdniny Foto 95
  7. V skanzene sa bude ochutnávať víno Foto 84
  8. Vytrvalci z Kysúc žiarili na Behu Gaderskou dolinou 82
  9. Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou Foto 71
  10. Bojnický zámok vás očarí Foto 55

Najčítanejšie správy

Kysuce

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod

Jediný gól Čadčanov zaznamenal Tomáš Tlelka.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici uplynulý týždeň a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Ženu už nedokázali zachániť

V stredu 16. augusta popoludní došlo na železničnom priecestí k zrážke cyklistky osobným motorovým vlakom.

Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria!

Polícia upozorňuje na dnešnú uzávierku cesty. Vodiči pripravte sa na zdržanie.

Blízke regióny

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Pre včelárov bol rok katastrofálny

Medu je menej. Včelárom padlo množstvo rodín. Včelstvá decimujú horúčavy, chemické postreky, klieštik. Mali tiež nedostatok potrebnej výživy pre skoré jarné mrazy.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Všetky správy

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Kam vyraziť