VYCHYLOVKA. Na Kysuciach sa ľan bežne pestoval do päťdesiatych rokov 20.storočia. „Po tomto období jeho produkcia klesá s narastajúcou zamestnanosťou obyvateľov obcí v mestských priemyselných strediskách,“ hovorí etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.
Sial sa na Žofiu
Ľan sa vysieval na Žofiu a po 5-6 týždňoch sa chodil pleť. Ale iba vtedy, ak bol nižší, aby sa nepolámal. Po odkvitnutí kvetu sa vytvorila tobolka, v ktorej boli drobné olejnaté semienka. Dozrieval v polovici augusta. Po vytrhaní sa zo stonky odstránili tobolky so semenami, ktoré sa používali napríklad pri ochorení dobytka, najmä koní, alebo sa odkladali na ďalšie vysádzanie. O spracovaní ľanového semena na olej hovoria historické zápisy v Radoli, kde ešte po 2. svetovej vojne miestny obyvateľ Macuš lisoval olej pre okolité dolno-kysucké obce,“ informuje etnografka.
Ľan sa dával močiť do jamy, alebo sa voľne rozložil na poli, aby naň padala rosa. Po vysušení ľanovej stonky sa trepal na trlici, aby sa uvoľnili tvrdé drevnaté časti. Potom sa česal na kovovom hrebení, ktorý sa nazýval šteť. Česaním sa vlákno urovnalo a odstránilo sa pazderie.
„Z vyčesaného ľanu sa robil kúdeľ, ktorý sa spracovával na praslici. Z kúdele sa vyťahovali vlákna a niť sa spriadala na kolovrate. Nite sa využívali na šitie odevov a tkanie látky. Na Kysuciach sa tkalo plátno iba pre vlastnú potrebu. Jemné sa využívalo na zhotovenie tradičných odevných súčiastok, hrubšie na posteľné plachty, z úplne hrubého, tzv. zrebného plátna, sa šili plachty na trávu, vynášanie hnoja, šili sa z neho vrecia a podobne. Tkanie plátna bolo v minulosti väčšinou výsadou žien, ale máme doložené, že touto činnosťou sa zaoberali aj muži,“ vysvetľuje.
Pri siatí dodržiavali magické úkony
Podľa etnografky sa pri siatí ľanu v minulosti dodržiavali určité magické úkony, ktoré mali zabezpečiť rast dlhých stebiel. „Mal ho siať muž dostatočne vysoký. Pritom sa mal pozerať na najvyšší vrch, alebo strom. Rast vysokého ľanu mali zabezpečiť aj dievky tancujúce vysoko počas fašiangov. V Riečnici ho vysievali iba vtedy, keď vtáča trasorítka vysoko lietalo.
Výrobky z ľanu sa využívali aj pri pohrebných obradoch. Išlo najmä o plachty, ktorými sa vystielala truhla mŕtveho. Žene, ak zomrela pri pôrode, sa do nej dávalo ešte kus plátna a klbko niti aj s ihlou, aby dieťa nechodilo nahaté, aby ho mohla obšiť. Ľanové plachty v minulosti boli výbavou každej nevesty. „Vo výbave mala mať toľko plátna, aby vyšlo na dvoje oblečenie - pre muža, ale aj dieťa, ak by sa jej narodilo mimo vegetačného obdobia, aby mu mala z čoho ušiť košieľku,“ dodáva etnografka.
Zvyky predstaví Dedovanka z Oščadnice
Prácu s ľanom, výrobu plátna obohatené piesňami si pre návštevníkov pripravila Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej.
Skanzen teda dnes ožije tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. „V podaní členiek folklórnej skupiny sa návštevníci dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky. Už od pol jednej sa môžu pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej započúvať do nádherných mariánskych piesní. Trinásta hodina bude ako zvyčajne patriť svätej omši a o štrnástej hodine členky FS priblížia zvyky a tradície pri spracovaní ľanu na pódiu pri objekte Krčma z Korne,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Na podujatie návštevníkov srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj.
