Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

V kysuckom skanzene budú mať ľanovú nedeľu

Kysucký skanzen ožije dnes tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. Návštevníci sa dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky.

Prácu s ľanom, výrobu plátna obohatené piesňami si pre návštevníkov pripravila Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

VYCHYLOVKA. Na Kysuciach sa ľan bežne pestoval do päťdesiatych rokov 20.storočia. „Po tomto období jeho produkcia klesá s narastajúcou zamestnanosťou obyvateľov obcí v mestských priemyselných strediskách,“ hovorí etnografka Kysuckého múzea v Čadci Helena Kotvasová.

Sial sa na Žofiu

Ľan sa vysieval na Žofiu a po 5-6 týždňoch sa chodil pleť. Ale iba vtedy, ak bol nižší, aby sa nepolámal. Po odkvitnutí kvetu sa vytvorila tobolka, v ktorej boli drobné olejnaté semienka. Dozrieval v polovici augusta. Po vytrhaní sa zo stonky odstránili tobolky so semenami, ktoré sa používali napríklad pri ochorení dobytka, najmä koní, alebo sa odkladali na ďalšie vysádzanie. O spracovaní ľanového semena na olej hovoria historické zápisy v Radoli, kde ešte po 2. svetovej vojne miestny obyvateľ Macuš lisoval olej pre okolité dolno-kysucké obce,“ informuje etnografka.

Ľan sa dával močiť do jamy, alebo sa voľne rozložil na poli, aby naň padala rosa. Po vysušení ľanovej stonky sa trepal na trlici, aby sa uvoľnili tvrdé drevnaté časti. Potom sa česal na kovovom hrebení, ktorý sa nazýval šteť. Česaním sa vlákno urovnalo a odstránilo sa pazderie.

„Z vyčesaného ľanu sa robil kúdeľ, ktorý sa spracovával na praslici. Z kúdele sa vyťahovali vlákna a niť sa spriadala na kolovrate. Nite sa využívali na šitie odevov a tkanie látky. Na Kysuciach sa tkalo plátno iba pre vlastnú potrebu. Jemné sa využívalo na zhotovenie tradičných odevných súčiastok, hrubšie na posteľné plachty, z úplne hrubého, tzv. zrebného plátna, sa šili plachty na trávu, vynášanie hnoja, šili sa z neho vrecia a podobne. Tkanie plátna bolo v minulosti väčšinou výsadou žien, ale máme doložené, že touto činnosťou sa zaoberali aj muži,“ vysvetľuje.

Pri siatí dodržiavali magické úkony

Podľa etnografky sa pri siatí ľanu v minulosti dodržiavali určité magické úkony, ktoré mali zabezpečiť rast dlhých stebiel. „Mal ho siať muž dostatočne vysoký. Pritom sa mal pozerať na najvyšší vrch, alebo strom. Rast vysokého ľanu mali zabezpečiť aj dievky tancujúce vysoko počas fašiangov. V Riečnici ho vysievali iba vtedy, keď vtáča trasorítka vysoko lietalo.

Výrobky z ľanu sa využívali aj pri pohrebných obradoch. Išlo najmä o plachty, ktorými sa vystielala truhla mŕtveho. Žene, ak zomrela pri pôrode, sa do nej dávalo ešte kus plátna a klbko niti aj s ihlou, aby dieťa nechodilo nahaté, aby ho mohla obšiť. Ľanové plachty v minulosti boli výbavou každej nevesty. „Vo výbave mala mať toľko plátna, aby vyšlo na dvoje oblečenie - pre muža, ale aj dieťa, ak by sa jej narodilo mimo vegetačného obdobia, aby mu mala z čoho ušiť košieľku,“ dodáva etnografka.

Zvyky predstaví Dedovanka z Oščadnice

Prácu s ľanom, výrobu plátna obohatené piesňami si pre návštevníkov pripravila Folklórna skupina Dedovanka z Oščadnice, ktorá už dlhé roky pracuje pod vedením Anežky Priehodovej.

Skanzen teda dnes ožije tradíciou, ktorá patrí medzi najstaršie. „V podaní členiek folklórnej skupiny sa návštevníci dozvedia tajomstvá o spracovaní ľanu, ktoré budú popretkávané piesňami, hovoreným slovom a tónmi heligónky. Už od pol jednej sa môžu pri Kaplnke Panny Márie Ružencovej započúvať do nádherných mariánskych piesní. Trinásta hodina bude ako zvyčajne patriť svätej omši a o štrnástej hodine členky FS priblížia zvyky a tradície pri spracovaní ľanu na pódiu pri objekte Krčma z Korne,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Na podujatie návštevníkov srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a Žilinský samosprávny kraj.

Ďalšie články z témy Tipy na výlet

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Tipy na výlet  na myzilina.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet

  1. ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa! Foto 1 664
  2. III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod 331
  3. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15. 237
  4. Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria! 133
  5. Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou Foto 75
  6. Ženu už nedokázali zachániť 73
  7. Deťom z Turzovky spestrili prázdniny Foto 71
  8. Bojnický zámok vás očarí Foto 71
  9. FOTO+VIDEO: Silní muži si merali sily! Víťaz na osobáky siahnuť nemusel 64
  10. V skanzene sa bude ochutnávať víno Foto 63

Najčítanejšie správy

Kysuce

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod

Jediný gól Čadčanov zaznamenal Tomáš Tlelka.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici uplynulý týždeň a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria!

Polícia upozorňuje na dnešnú uzávierku cesty. Vodiči pripravte sa na zdržanie.

Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou

Kysučan z Rakovej Michal Tlelka (29) sa počas leta opäť vydal do sveta. Tentokrát navštívil tri krajiny v Južnej Amerike. Nám porozprával aj o tom, ako jazdil so snoubordom na piesku.

Blízke regióny

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky

Niektorí dovolenkári prídu s karavanom či stanmi len na jednu noc, často sa však stáva, že si potom pobyt pod horami Malej Fatry predĺžia. Očarí ich ticho, pokoj a aj zurčiaci potok s vodopádom.

Všetky správy

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie

Kam vyraziť

LEGO - Farebný svet v kocke

25. apríla
Legendárnu stavebnicu Lego, ktorá už vyše 50 rokov zabáva deti aj dospelých, si môžete pozrieť od 25. apríla do 20. októbra 2017 na interaktívnej výstave v Kysuckom múzeu v Čadci.

Poézia dreva

15. júna
Originálne a nápadité drevené artefakty z tvorby trojice autorov - Jozefa Šímu, Miroslava Lacka a Miloslava Jaroša zo žilinského kraja, sú od 15. júna do 30. augusta 2017 inštalované v Kaštieli Radoľa.

Meštianske bývanie na Kysuciach v kaštieli

16. augusta
Renesančný kaštieľ v Radoli, ktorý patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach, ponúka návštevníkom stálu expozíciu, dokumentujúcu prostredníctvom zbierok múzea meštianske bývanie, ako aj dejiny Čadce a Kysuckého Nového Mesta, ktoré bolo niekoľko storočí jediným skutočným mestom na tomto území.

Dajte vína, dokiaľ duša živá - Čajkovské vinohrady

20. augusta
V nedeľu 20. augusta 2017 vás pozývame do Skanzenu Vychylovka na prezentáciu a ochutnávku vín z Dolnej zeme Slovenska, spojenú s predajom a obohatenú kultúrnym programom Folklórnej skupiny Dolina z obce Čajkov a ich hostí z Veľkých Kozmáloviec.

Bartolomejský hodový víkend

26. augusta
Tradičné Bartolomejské hodové dni, ktorých hlavnými organizátormi sú Mesto Čadca a Dom kultúry v Čadci už klopú na dvere. Uskutočnia sa 26. a 27. augusta 2017 a organizátori pripravili pre všetkých návštevníkov zaujímavý a bohatý program.