Jeho nesporný talent patrí k tým, čo rozhodne treba nechať rásť. Ak spojíte vhodné podmienky, priestor na sebarealizáciu a jeho chuť driblovať s oranžovou loptičkou, za také divadlo si je človek ochotný aj zaplatiť.
Čo sa podarilo jemu a partii z Kysuckého Nového Mesta môžeme považovať za nový trend. Aspoň v našich končinách. V jednej sezóne sa partia v „zelenobielych“ dresoch postarala o zlatý hetrik. Ako? Najprv vyhrali medzinárodne uznávaný hokejbalový turnaj O pohár primátora mesta Čadca, potom si v zime schuti zatrénovali v Zimnej lige Kysuckej hokejbalovej únie, aby ju celú vyhrali, čo ich pravdepodobne nakoplo k spanilej jazde za majstrovským titulom v žilinskej Žirafa lige. O čo je tento počin zaujímavejší? Dočítajte sa po otázku, kde a ako trénujú. Nech sa páči.
Ako dlho hrávate hokejbal v Hbk Kysucké Nové Mesto?
- Viac ako desať rokov.
Pamätáte si na titul z KHL?
- Samozrejme. Bolo to v roku 2004/2005 a vo finále sme porazili Khk Suché dresy 3:1 na zápasy.
Stali ste sa majstri KHL. Ako sa vám darilo po individuálnej stránke?
- Myslím, že som vyhral produktivitu, góly a asistencie v základnej časti. V play-off sa mi podarilo vyhrať produktivitu a góly...
Kto vás priviedol k hokejbalu?
- Bratia Bestvinovci a Belešovci. Boli sme susedia a chalani ma volávali hrávať von niekde na ihrisko. V KNM nemáme hokejbalové ihrisko, tak sme išli do Žiliny, Čadce alebo len tak pred panelák. Najprv sa o mňa dosť báli, lebo som nepatril k najvyšším hráčom a mal som slabých pätnásť rokov. Časom som začal stále viac bodovať a aj na ihrisku som už býval častejšie (úsmev).
Po titule v Čadci ste išli do Žiliny...
- Bolo to v sezóne 2005/2006. Vtedy sme začali hrávať mestskú ligu v Žiline a ja som začal obliekať aj dres Hbc 07 Žirafa Žilina. Moje prvé skúsenosti z najvyššej úrovne boli z Európskeho pohára. Vtedy sme skončili druhí!
S Hbk Kysucké Nové Mesto ste však čakali dlhých osem sezón, kým sa podaril majstrovský titul. Zaujímavé je, že ste v jednej sezóne stihli ako klub hneď tri veľké víťazstvá: Primátor cup Čadca 2013, Zimná liga KHÚ 2014 a Žirafa liga 2014!
- Konečne sa nám to podarilo! Hovorím o žilinskom titule. Som veľmi rád za celý tím aj Kysucké Nové Mesto, že sme si ten titul odniesli aj zo Žiliny. Treba ale priznať, že nešlo všetko ako po masle. Sezóna sa rozbiehala pomaly. Chalanom chýbalo často športové šťastie a ani niektorých skúsených hokejbalistov to veľmi nebavilo. Mám pocit, že sa dobre naladili na Zimnej lige KHÚ, pretože jarná časť v Žiline rozhodne patrila im. Po extraligových povinnostiach v LG AZ hokej Bratislava som sa pridal k tímu aj ja. Do jarnej časti prišiel Lukáš Piják či bratia Dolinajovci a hneď to bolo o inom. Play-off sa nám ukážkovo vydarilo. Každý zabral, ako mal. Zlatý hetrik beriem ako výsledok kvalitnej hry nášho mužstva. V Kysuckom Novom Meste sú hokejbalisti tip-top športovci.
Dá sa povedať, že pri tom bola hlavná kostra 8-9 hráčov, ktorá sa dopĺňala...
- Môj klub je LG AZ hokej Bratislava, tam trénujem aj hrávam. Túto sezónu nám nevyšlo play-off, tak som sa tešil do Kysuckého Nového Mesta. Je to moja srdcová záležitosť. Lukáš Piják a bratia Dolinajovci majú svoje hokejové povinnosti v kluboch. Nie vždy sa s nimi dá počítať. Zrejme osud chcel, aby sme sa stretli v jednom tíme a začali bodovať. Sme dobrá partia, z čoho mám veľkú radosť.
Môžeme hovoriť o novej generácií v klube HBK Kysucké Nové Mesto?
- Tak by som to úplne nenazval. Aj keď náš vekový priemer môže byť okolo 26 - 27 rokov, čo nám zvyšujú naši najskúsenejší borci – Papík, Kándrik, Altman (úsmev), kostru tímu tvoria hráči, ktorí spolu hrávajú už veľmi dlho.
V žilinskom finále stáli proti vám veľmi skúsení hráči v dnes už legendárnom mužstve Hbc Slimáci...
- Ak by sme si urobili ich menný zoznam, nájdeme v ňom nejedného reprezentanta či majstra sveta: Michal Kokavec, Lukáš Lajčiak, Pavol Surňák, alebo Milan Ladiver patria k veľkým hráčom.
Čo rozhodlo v prospech vášho tímu?
- Jednoznačne veľké srdce a chuť po víťazstve. Ochota dodržiavať taktiku, aj keď sme si museli niekoľkokrát poriadne prehovoriť do duše, zaťali sme sa a vydržali. Keď Braňo Kultán ubránil Michala Kokavca vo veľkom štýle a dal ešte rozhodujúci gól v treťom finálovom zápase, cítili sme, že môžeme vyhrať. Veľký úspech sa skladá z drobných úloh každého jednotlivca. To bol náš recept na majstrovský titul.
Ako to vyzerá s obhajobou titulov? Najbližšie bude Medzinárodný turnaj o pohár primátora mesta Čadca 2014...
- Na ten turnaj sa už veľmi teším a myslím si, že hovorím aj za chalanov. V Čadci sa nám vždy dobre hralo, čo sa ukázalo vo výsledku, keď sme vyhrali posledné dva ročníky. Jedna múdrosť hovorí, že obhájiť je vždy ťažšie ako získať. Dúfam, že obhájime aj do tretice a tomu podriadime všetko.
Kde trénuje HBK Kysucké Nové Mesto? Štvornásobný víťaz Primátorského turnaja v Čadci, majster KHL, majster Žirafa Žilina ligy, víťaz Panthers cupu, víťaz Zimnej ligy KHÚ?
- Tak to je výborná otázka. Ak sme v niečom výnimočný, tak je to tréningový proces. Ten náš je dosť individuálny. Stretávame sa na ľade alebo v telocvični pri florbale a potom majú niektorí chalani aj iný šport, ktorému sa venujú. Michal Palarec súťaží v Spartan Race, o hokejistoch som už hovoril, Peter Papík robí kulturistiku a podobne. V našom meste nie sú žiadne podmienky pre hokejbal. Napriek desaťročiu plnom zaujímavých výsledkov. Kostra tímu spolu funguje už veľmi dlho. Ťažíme aj zo vzájomného priateľstva.
Ste hráč, ktorý si vo svojej športovej kariére preberal nejednu individuálnu trofej, koľko ich vlastne máte a ktorá je tá naj?
- Keďže som si ich nedávno musel prečistiť od prachu, tak ich tam bolo presne 34. K tomu bolo 25 medailí. Mne napadá jednoznačne tá z hokejbalových majstrovstiev sveta 2008 v Kanade. Tam som bol najlepší útočník majstrovstiev sveta. To je moja najkrajšia spomienka. Hneď potom je to súboj o bronzové medaily v Plzni, ktoré sa konali v roku 2009. Vtedy sme vyhrali, ale ešte pred zápasom ma vyhlásili za najlepšieho hráča sveta do dvadsať rokov.
Tento rok to bude päť rokov od založenia Kocka cupu!
- Každý rok sa nám turnaj postupne vyvíja. Vždy pribudne jedna-dve maličkosti, ktoré prispejú k jeho skvalitneniu. Stále však hovoríme o domácom „pľacovom“ turnaji, kde nastupujú tímy z Kysuckého Nového Mesta s maximálne dvoma hráčmi od inokadiaľ. Tak to máme dohodnuté a tak to aj ostane.
Čo robíte počas letnej prípravy?
- Tá mi začína od 1. augusta v Bratislave. Teraz dosť oddychujem, bicyklujem a trénujem pod dozorom Petra Papíka. Dlhoročného kamaráta a spoluhráča z hokejbalu mám aj ako osobného kondičného trénera. Potrebujem zosilnieť a nabrať aj nejakú svalovú hmotu. Peter presne vie, čo mám ako hokejbalista precvičovať, na čo sa zamerať.
Na čo ako hráč myslíte? Čo by ste chceli dosiahnuť?
- Vyhrať majstrovský titul v Slovenskej hokejbalovej extralige! To je môj najväčší hokejbalový sen.
