Článok pokračuje pod video reklamou
STARÁ BYSTRICA. RUDINA. Poľnohospodárom v Starej Bystrici zostáva pokosiť okolo tristo hektárov trávnatých porastov. Daždivé počasie zapríčinilo, že trávy hnijú na poli.
„Ide o zhruba 50 hektárov, ktoré sme pokosili, no zo sena nebude zrejme nič, keďže ho nemôžeme dosušiť. S najväčšou pravdepodobnosťou zhnije,“ hovorí predseda roľníckeho družstva František Kulla. Pre zlé počasie stoja aj dva kombajny, ktoré by inak už žali raž, ktorá je na osemhektárovej ploche. Predseda dodáva, že pokiaľ by bol celý august daždivý, mali by problém zabezpečiť dostatok krmiva pre takmer 400 kusov hovädzieho dobytka a tisíc oviec.
V Roľníckom družstve v Rudine takisto čakajú na slnko. Kým po iné roky mali už žatvu obilnín za sebou, teraz sa do 70 hektárovej plochy pšenice a 15 hektárov triticale ešte ani nepustili. „Takisto sme nezačali ani s druhou kosbou lucerky, nemôžeme dokosiť lúky,“ sťažuje si predseda Ľubomír Mičian. Vlani mali úrodu obilnín 3,5 tony z hektára, časť si nechali pre vlastné potreby, časť predali. „Predpokladali sme, že tento rok to môžu byť 4 až 5 ton z hektára. Naše plány však prekazilo počasie,“ vraví. Problém majú aj s diviačou, jeleňou a srnčou zverou, ktorá im ničí zemiačniská.
Rudina je jediným pestovateľom
Roľnícke družstvo v Rudine je už trinásť rokov jediným pestovateľom zemiakov v regióne. Tento rok im vyčlenilo 2,5 hektárovú plochu. V súčasnosti sa družstvo sústreďujú na eko produkty. Chovajú 160 dojníc, denne vyvážajú do Hriňovej okolo 1 500 litrov eko mlieka. Predtým ho predávali do Frýdku Místku v ČR, kde zaň inkasovali 35 centov za liter. Kurz českej koruny však klesol a tak Česi chceli znížiť cenu. „Za takú, ktorú ponúkali, ho však predáme aj na Slovensku, nemusíme ho vyvážať,“ povedal Mičian.
Kysuce boli sebestačné
Na Kysuce sa v minulosti zemiaky nedovážali, región bol sebestačný. Po revolúcii sa situácia zmenila. Už tradične prichádzajú predajcovia z Oravy, Martina, Liptova, najviac však z Poľska. Domáci pestovatelia upustili od tejto plodiny najmä pre vysoké vstupy. Drahá je podľa nich sadba aj hnojivo, navyše, zemiaky sa musia permanentne ošetrovať. Napríklad, len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napáda byľ a spôsobuje jej zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej. Odradilo ich tiež to, že im úrodu z polí kradli zlodeji.
V Starej Bystrici podľa slov predsedu Kullu nepestujú zemiaky už 11 rokov. Napriek tomu, že v minulosti tam zemiačniskám zvykli vyčleniť aj 80 hektárovú plochu. „Vstupy boli vysoké, výkupná cena nízka, problémom boli aj zlodeji. Pestovanie sa skratka nevyplácalo,“ povedal.
