ČADCA. Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v rámci programu revitalizácie krajiny prehrádzky na malých tokoch.
S financovaním ich ďalšej výstavby je koniec.
Starostovia mali dokonca problém, že ich vôbec postavili. Pritom ich účelnosť sa ukazuje najmä v poslednom období, keď je búrok a povodní čoraz viac.
Starostovia neskrývali nespokojnosť
V rokoch 2010 - 2012 sa do projektu revitalizácie zapojilo v prvom kole 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta.
V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z Kysuckého Nového Mesta.
Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde.
Vlani obvodné úrady životného prostredia robili kontroly, ktoré iniciovalo ministerstvo životného prostredia. Týkali sa naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách.
Tie sa na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré súčasné ministerstvo pozerá ako na nedostatočné.
Starostovia žiadali pozastavenie týchto kontrol, keďže celý projekt bol podľa nich zmysluplný, dal prácu mnohým nezamestnaným a v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak.
Prehrádzky, ako povedali, nepomáhajú len pri búrkach, ale aj počas sucha, lebo regulujú celkový prietok vody.
„Nám sa vďaka programu podarilo urobiť nielen vodozádržné opatrenia, prehĺbili sme aj Gajdicovský potok, ktorý pravidelne vytápal viac ako 20 domácností. Okrem toho sme vyčistili nespočetné množstvo odvodňovacích priekop pozdĺž miestnych komunikácií,“ informoval starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Ako vraví, hrádzky pravidelne kontrolujú.
„Pri dažďoch sa zapĺňajú vodou, nánosovým materiálom. Pri prívalových dažďoch je dôležité to, že spomaľujú tok. Séria hrádzok je pred priepustmi pod miestnymi komunikáciami. Môžem konštatovať, že sa zanášanie priepustov znížilo,“ povedal.
Využívali ich aj predkovia
Starosta Radole Anton Tkáčik vraví, že hrádzky pôsobia prirodzene, nie sú rušivým elementom, v priebehu roka zachytia množstvo naplavenín.
„Fungujú spoľahlivo. Ide o jednoduché a pomerne lacné opatrenia overené stáročiami. Nezaznamenali sme žiadne výraznejšie problémy súvisiace s vysokými úhrnmi zrážok na území obce. Pri zrážkach, aké boli nedávno, sme mali veľké problémy so zatopenými pivnicami a zaplavenými cestami v častiach Štepnica, Na Tehelni, Lány I, Skotňa a pri ústí Lačišovského potoka pod poľnohospodárskym družstvom,“ hovorí.
Čo sa týka údržby, je podľa neho minimálna. „U nás sme práce robili na potoku, kde bolo viacero podobných hrádzok postavených už pred 40 rokmi a doteraz slúžia. Bude teda možné porovnávať prácu predkov a našej generácie. Tieto hrádzky sa nedajú presne projektovať od stola podľa mapy, opatrenia musia byť citlivo vložené do územia priamo v teréne, treba si pozrieť erózne ryhy, vlastnosti pôdy, alebo využiť okolitý porast. Takéto hrádze sa bežne robili už pred 200 rokmi. Podobné nám ako študentom ukazovali hrdí Rakúšania z partnerskej fakulty pred 20 rokmi na potokoch na úpätí Álp a my teraz máme mnohokrát overené a funkčné opatrenia spochybňovať?“ dodáva.
„Projekt sa určite osvedčil, no v dnešnej ekonomicko-spoločenskej situácii bez podpory legislatívy či širokej medzirezortnej previazanosti samosprávy do podobných aktivít asi ďalej nepôjdu. Určite nie z čisto vlastných zdrojov, ktoré pri konsolidačnom tlaku zo strany štátu nepostačujú ani na základné kompetencie,“ konštatuje viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Išlo vraj o politické rozhodnutie
Ministerstvo ŽP tvrdí, že program revitalizácie bol výsledkom politického rozhodnutia bývalej vlády, ktorá umelo vytrhla zo systému protipovodňových opatrení jeden princíp a program bol kompetenčne umiestnený pod Úrad vlády.
„Program Slovenskému vodohospodárskemu podniku odobral financie určené na údržbu vodných tokov. Program zanikol sám s koncom volebného obdobia a nikdy nepatril kompetenčne ministerstvu životného prostredia,“ informoval jeho hovorca Maroš Stano.
Rezort podľa jeho slov nedisponuje výsledkami žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. O efektívnosti toho, ktoré prijalo ministerstvo vlani v októbri, je však presvedčený.
„Plánované opatrenia budú riešiť najproblémovejšie miesta, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody. Ide o takmer 600 rôznych stavieb, stavať sa budú napríklad hrádze, poldre, vodné nádrže, úpravy tokov alebo čerpacie stanice,“ informoval.
Výsledky minuloročných kontrol hrádzok podľa jeho slov preukázali rôznu úroveň ich stavu a funkčnosti.
Ako ďalej povedal, obce sa pri podpise zmluvy o poskytnutí finančného príspevku úradom vlády napríklad v roku 2011 okrem iného zaviazali, že budú zabezpečovať kontrolu plnenia účelu, údržbu a servis vytvorených revitalizačných a protipovodňových opatrení počas 20 rokov od ich dokončenia tak, aby boli plne funkčné.
V opačnom prípade sú priamo v zmluve zakotvené sankcie.
„Vzhľadom na krátku životnosť opatrení sa obce môžu dostať do veľmi komplikovanej situácie,“ dodal.
Starostovia z kysuckých obcí, ktoré stíha jedna povodeň za druhou, však hovoria, že budovanie hrádzok uvítali.
Pre ilustráciu, len Novú Bystricu postihlo v roku 2010 päť povodní, ktoré spôsobili škodu za 1 127 714 eur, obec na záchranné práce vynaložila 57 478 eur.
