LODNO. Povodne sa do obcí Lodno a Kysucký Lieskovec, ktorými preteká rieka Lodňanka, vracajú každý rok. Na prvý pohľad malá, nevýrazná riečka, dokáže vždy po silných dažďoch svoju moc. Valí sa cestou, berie úrodu a znepríjemňuje obyvateľom život. Aj tento rok na začiatku augusta ukázala svoju silu. Vyliala sa na cestu a zabránila jedinému prístupu dedinou. Ľudia sa brodili do svojich domovov vo vode po kolená. „Autobus priviezol ľudí z robôt pokiaľ sa dalo, tí potom vystúpili, vyzuli sa, vyhrnuli sukne a nohavice a šli domov,“ opisuje situáciu zo začiatku augusta starostka Lodna Alžbeta Suriaková.
Povodne sa vracajú už desaťročia
Povodne sa vracajú do obce každý rok. Prvá, najväčšia zasiahla obec ešte 27. júna v roku 1965. Na stránke obce sa píše: „Bol pekný slnečný deň. Obloha bola bez obláčika. Krásny letný deň niektorí prežívali v tieni, iní na teplom slnku, oddychujúc po tvrdej celotýždennej práci. Niektorí ľudia sa chystali na pobožnosť do kostola v Kysuckom Lieskovci, niektorí na popravky po svadbe, ktorá bola v sobotu. Športovci mali poobede schôdzu, na ktorej mal byť založený futbalový oddiel v Lodne. Popoludní sa chlapi vybrali na občerstvenie do krčmy u Borovice, kde vládla dobrá pohoda. Veľa ľudí nebolo doma. Poobede sa začali na oblohe objavovať divné oblaky, hrmenie a blesky. Obloha tmavne, fúka vietor.
Nad obcou sa zbierajú tmavé búrkové mraky, prichádza dážď a začína sa peklo. Blíži sa pol druhej a ponad Bystrice a Povinu sa približuje čierňava, krúpy, ľadovec, blesky. Obloha úplne stmavla. Prichádza dažďová smršť, ktorá nepoznala prekážky. Prietrž mračien nad horou Kykula mala za následok, že malý potok Lodňanka nestačil pohltiť obrovský príval vody, a tak sa voda liala po ceste, začala tiecť dolu brehmi, valila sa z každej strany, robila si nové koryto. Začali padať stromy, brehy sa zosúvali a prichádza ďalšia pohroma. Voda na ceste dosahovala až dva metre a mala ničivé následky. Voda berie zo sebou všetko, čo má v ceste. Skládky dreva, dobytok, ošípané, kury, šopy, dosky. A voda stále naberá na sile a šírke. Miestami je hlboká aj štyri metre a široká 20 metrov. Drevá upchávajú mosty, mostíky a lavičky. Voda zachytáva obydlia domov, maštale a hospodárske budovy, začína pretekať cez okná. Ľudia berú čo je vzácne a bránia čo sa dá, vyťahujú z maštale dobytok, sú v panike. Tí čo boli na pasienkoch, čakajú aj z dobytkom, nevedia čo majú robiť, či zachraňovať dobytok, majetok, či seba.
Voda je neľútostná a berie všetko, kubíky hliny, materiál na stavbu, zanáša regulácie a z dediny ostáva jedna smršť. Nie je vidno, kde bola cesta, kde rieka. Pod cintorínom zobral príval vody občianke Veronike Matúšovej celú drevenú stodolu aj s príslušenstvom ako zápalku. Voda odnáša so sebou hrnce, plachty na seno, detskú drevenú kolísku a všetko čo občania nestihli skryť pred pohromou. Vznikla jedna široká rieka. Peklo sa začína aj v Kysuckom Lieskovci, šoféra z autobusu vyťahujú pomocou záclony z obloka, aby mohol skočiť do krčmy. Ďalšiu hrôzu zažívajú ľudia v kostole, popri modlení počúvajú lejak, vidia, že sa zotmelo, zvony zvonia. Ľudia z kostola sa nemôžu dostať domov. Prechádzajú roľami a zárubkami, aj tak sa však nemôžu dostať domov na Lodno, a tak čakajú až do pondelka, kým voda neupadne.
Pomôže regulácia
Následky povodne boli obrovské. Pôvodné koryto Lodňanky bolo úplne zaplavené pieskom, hlinou, kameňom, drevom, potok si vymyl nové koryto. Štátna cesta bola úplne zničená. Voda zobrala všetky drevené mosty a betónové značne poškodila. Obytné domy v blízkosti potoka boli zničené a poškodené. Voda sa liala cez obloky až do obytných miestností. Voda odniesla stavebný materiál na stavbu kultúrneho domu i rodinných domčekov. Bol zničený miestny rozhlas a elektrická sieť. Veľké škody boli na lesnom hospodárstve. Najväčší príval vody trval asi hodinu, potom začala voda upadávať.
Občania, ktorí dochádzali do práce museli chodiť pešo až do Kysuckého Lieskovca a odtiaľ autobusmi. Taktiež deti do školy. Neskoršie sa cesta v Kysuckom Lieskovci opravila, no robotníci chodili naďalej pešo na začiatok obce. Postupne sa začalo s čistením a opravou cesty a potoka. Lodňania odstraňovali bahno z dvorov, stavali nové ploty, mosty, opravovali domy. Opravili elektrickú sieť a miestny rozhlas. V prvých dňoch po povodni boli značné ťažkosti so zásobovaním obchodu, pretože autá so zásobami sa nemohli dostať na miesto určenia. Úroda v tomto roku bola nízka, pretože prudký lejak skoro všetko zničil. Bola to prírodná katastrofa, ktorá nemá v histórií Lodna obdoby.“
Hoci nasledujúce povodne už takú silu nemali, ľudia sa obávajú, že sa veľká voda vráti. „Veríme, že nám pomôže regulácia rieky Lodňanka. Tá bola naposledy urobená práve po veľkej povodni v roku 1965. Na takmer 50-ročnej regulácii sa už podpísal zub času. S prácami na novej regulácii by sme mali začať už tento mesiac,“ informovala Suriaková. Reguláciu v hodnote okolo milióna eur budú financovať z eurofondov.
