KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Kysucké Nové Mesto neustále žiadalo prehodnotiť zámer budovania koridoru prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. Zdá sa, že argumenty padli na úrodnú pôdu. Spracovateľ štúdie navrhol riešenie tak, aby kanál čo najmenej obmedzoval územný rozvoj mesta. Podľa pôvodného zámeru by sa musela zbúrať minimálne tretina jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
S výstavbou Vážskej vodnej cesty sa má začať v roku 2025. Okrem Kysuckého Nového Mesta by sa podľa pôvodných plánov mala dotknúť tiež ďalších miest a obcí v povodí rieky Kysuca. V Rakovej by mali napríklad vybudovať lodné zdvíhadlo, v Čiernom zasa vodnú nádrž pre dopĺňanie vodného kanála. Ministerstvo dopravy predčasom informovalo, že ide o dlhodobú koncepčnú záležitosť, ktorá vyplýva okrem iného z príslušných medzinárodných dohovorov (AGN), ako aj koncepčných dokumentov týkajúcich sa rozvoja vodnej dopravy a vodných ciest na Slovensku. Prípadné rozhodnutie o zrušení splavnosti Kysuce by si vyžiadalo komplexné posúdenie aktuálneho stavu, najmä jeho vplyvu na medzinárodné záväzky SR.
Výstavba bytov bola pripravená
Mesto Kysucké Nové Mesto má na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú rezervu - doteraz nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. V roku 2009 vyhlásilo na jej zástavbu verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažovala s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Po čase však zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu kanál naprieč pretínal dotknuté územie určené na bytovú výstavbu. Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto.
Mesto musí ešte rok čakať
Súčasný územný plán Kysuckého Nového Mesta už môže uvažovať s ďalšou hromadnou bytovou výstavbou. „Pôjde o severovýchodnú časť mesta oproti súčasnému sídlisku Kamence. Na základe našich opakujúcich sa interpelácií sme dosiahli, že ministerstvo výstavby zadalo Hydropojektu Bratislava vypracovanie štúdie pre trasovanie kanála, ktorá mala vymedziť jeho trasu tak, aby čo najmenej obmedzovala územný rozvoj nášho mesta. Štúdia bola vypracovaná, jej súčasná podoba je pre nás akceptovateľná, pretože umožňuje využiť približne 80 % z územia, ktoré blokovala stavebná uzávera ako územnú rezervu pre výstavbu kanála,“ informoval primátor Ján Hartel.
Aby výsledky štúdie boli záväzné pre všetky dotknuté strany je potrebné, aby sa premietli do územného plánu mesta. „V súčasnosti prebieha výberové konanie pre spracovanie jeho zmeny a doplnku. Tento proces ako aj samotné spracovanie a odsúhlasovanie dokumentácie súvisiacej s územným plánom potrvá približne jeden rok. Počas tejto doby potrvá aj stavebná uzávera v dotknutom území. Po schválení dokumentácie už nebude nič brániť tomu, aby sa začala výstavba bytov a potrebnej infraštruktúry,“ dodal.
„Na základe uznesenia Vlády SR malo ministerstvo dopravy prehodnotiť zámer budovania koridoru prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. Preto sme dali po rokovaniach so zástupcami Kysuckého Nového Mesta a Žilinského samosprávneho kraja vypracovať expertízny posudok vo veci IV. etapy výstavby – prepojenie Váhu s Odrou,“ informovala Gabriela Jarošová z ministerstva dopravy. Podľa jej slov cieľom posúdenia boli možnosti zmeny trasovania prieplavu tak, aby sa rešpektovali záujmy mesta. Zároveň aby to bolo v súlade s aktuálnym trasovaním diaľnice D3 v tomto úseku prieplavu. „Kysucké Nové Mesto súhlasilo s navrhnutou zmenou. Ministerstvo a jemu podriadené organizácie v oblasti vodnej dopravy sa budú vo veci IV. etapy výstavby Vážskej vodnej cesty pridržiavať výsledkov tohto expertízneho posudku,“ dodala Jarošová.
