ČADCA. Len málokto vie, že búdky sa stavajú nielen do záhrad pre vtáčatá, ale aj v lese pre sovy. A nie sú to hocijaké búdky, sovy sú veľmi náročné tvory. Pretože tieto vtáky nemajú radi prievan, pri výrobe búdok treba dosiahnuť maximálnu tesnosť spájaných stien. „Samozrejme do búdok nejde každá sova. Kuvičok vrabčí v búdke hniezdi veľmi ojedinele a preto sa pre neho búdky nerobia ani pre výra skalného, ktorý hniezdi na zemi. Pre každý druh treba špecifický rozmer. V búdkach hniezdia hlavne sovy lesné, myšiarky ušaté, pôtiky kapcavé či sova dlhochvostá,“ vysvetlil fotograf a milovník prírody Pavol Bukovan.
Najlepšie búdky sa podľa neho robia zo starých bútľavých smrekov, no v požadovaných rozmeroch je ich veľmi málo. Preto robia ochranári aj klasické búdky z dosiek. „Na výrobu používame suché nehobľované dosky s hrúbkou dva centimetre. Najlepšie búdky sú s odnímateľnou strieškou, ktorá zaručuje pohodlnú kontrolu a čistenie. Dno vsádzame medzi steny búdky aby vydržalo čo najdlhšie,“ vysvetlil fotograf. Striešku pokrývajú plechom, prípadne podlahovou krytinou. Tento materiál dávajú aj na zadnú stenu búdky, ako ochranu proti zatekaniu. „Veľkosť vletového otvoru určuje pre aký druh je vhodná naša búdka. Napríklad sova lesná potrebuje búdky o rozmere 30 na 60 centimetrov. Vletový otvor musí byť veľký aspoň 12 centimetrov a je umiestnený vo vrchnej časti búdky. Takúto búdku potom dáme na strom do výšky 6 až 15 metrov,“ pokračoval Bukovan.
Vysvetlil, že v posledných rokoch na Kysuciach ubúdajú vhodné stromy na hniezdenie. Sovy nachádzajú hlavne úkryt v dutinách starých stromov. Ťažba dreva ale nemá zľutovanie pre hniezdne stromy. A tak sovy prichádzajú o bezpečné miesta, kde môžu privádzať na svet svoje mláďatá. „Preto pre ne vyrábame náhradné domovy. Vtáčie búdky, ktoré dosahujú hmotnosť viac ako 10 kíl pripevňujeme vysoko na stromy. Odmenou pre nás sú krásne večerné prelety mladých sov ponad lúkami ako aj krásne fotky s ktorými sa ďalej delíme s verejnosťou. Samozrejme, sova je dôležitá aj pre prírodu, keďže upravuje početnosť hlodavcov v prírode,“ povedal fotograf.
Najvhodnejšia doba pre umiestnenie búdok nastáva práve v týchto dňoch. Preto sa spomínaní dobrovoľníci v septembri a októbri snažia vyvesiť čo najviac búdok. „Búdky sa snažíme vešať vo vhodných biotopoch, ktoré spĺňajú hniezdne podmienky. Keď si nájdeme vhodný strom, nie v hustej hore, nastáva najťažšia fáza. Dostať veľkú a dosť ťažkú búdku hore na strom. Ja osobne som väčšinou na zemi a istím kamaráta Adama Pohančeníka, ktorému lezenie ide oveľa lepšie ako mne :) Ten sa vyšplhá do požadovanej výšky a pomocou lana vytiahne búdku hore a osadí ju. Dobre spravená a osadená búdka vydrží aj 10 rokov,“ konštatoval Čadčan.
Výroba búdok ja náročná najmä na spotrebu dosiek, ktoré dobrovoľníkom začínajú chýbať a preto by chceli aj prostredníctvom našich novín poprosiť o pomoc. „Ak máte nepotrebné dosky, ktoré nie sú napadnuté hnilobou a chceli by ste ich podarovať, boli by sme vám vďační nie len my, ale aj naše kysucké sovy. Správy môžete poslať na mail adam1539696@gmail.com , kde by sme sa dohodli na podrobnostiach,“ dodal Pavol Bukovan.
