Veľvyslanec v Číne František Dlhopolček sa hrdo hlási k regiónu, kde sa narodil. Kedykoľvek je na Slovensku, vždy navštívi aj Kysuce.
Domov sa vrátil s prázdnym košíkom
„Byť na Slovensku, znamená pre mňa byť doma a domov to sú Kysuce, Turzovka. Tak tomu bolo aj toto leto. V Turzovke som strávil časť dovolenky v júni a júli. Dúfal som, že budú rasť hríby, ale tentokrát som šťastie nemal. Ako by som nevedel, že na Kysuciach najlepšie rastú v septembri. Takže až budúci rok,“ smeje sa.
Časť dovolenky však bola pracovná, keďže každé dva roky sa koná na ministerstve zahraničných vecí tzv. porada veľvyslancov, na ktorej sa zúčastnil: „Mal som možnosť prvýkrát sa stretnúť s našim novým prezidentom Andrejom Kiskom. Druhá časť, ako som už spomínal, bola oddychová. Chcel som sa pozrieť na miesta, ktoré som dlhší čas nenavštívil. S rodinou sme sa boli pozrieť na Živčákovej, zatúlali sme sa aj do nášho hubárskeho rajónu na Šľahorke, žiaľ huby nerástli. A tak som si užíval čistý vzduch, prechádzky lesom a najmä pokoj. Na svätého Jana sme v Turzovke pálili „hojanu“ a ja som bol pritom. Po návšteve som konštatoval, že Kysuce a Kysučania sa menia. K lepšiemu. A to je dobré.“
Krajinu, v ktorej teraz pôsobí, navštívili aj viacerí Kysučania. „V apríli sme napríklad organizovali v Číne veľkú akciu Týždeň slovenskej kuchyne. Okrem typických slovenských jedál – bryndzových halušiek, strapačiek, korbáčikov či „polešňokov“ dobrú atmosféru dopĺňali hudobníci a tanečníci z Kysúc. Mali veľký úspech. Opäť urobili dobré meno Slovensku a Kysuciam,“ vraví.
Veľkú radosť má z narodenia vnuka Samka
A čo ho tento rok najviac potešilo? „Bolo to narodenie prvého vnuka. Volá sa Samko a nejaký čas s nami strávil na Kysuciach. Verím, že aj on sa tam bude veľmi rád vracať.“
Na otázku, ako hodnotí súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Čínou odpovedá, že veľmi pozitívne: „Dynamicky sa rozvíjajú najmä v ekonomickej oblasti. Pozornosť sa snažíme koncentrovať aj na investície, spoluprácu v oblasti vedy a techniky. Rozvíja sa tiež spolupráca v oblasti školstva. Veľké perspektívy ma rozvoj cestovného ruchu, veď v minulom roku do sveta vycestovalo viac ako 100 miliónov Číňanov. Budem sa tešiť, keď sa v skanzene vo Vychylovke povezie vo vláčiku prvá skupina čínskych turistov. Chcel by som byť pri tom. Som presvedčený, že sa im to bude páčiť.“
Radi sa fotia s cudzincami
Na post veľvyslanca v Čínskej ľudovej republike sa dôkladne pripravoval. „Pravdupovediac, aj napriek určitým skúsenostiam z diplomatickej práce som mal určité obavy. Čína patrí medzi najstaršie civilizácie na svete. Starí Číňania sa domnievali, že Zem je štvorcová, obloha kruhová a Čína leží uprostred. Preto svoju krajinu nazvali Ríšou stredu (zem stredu), čiže Čung-kuo. Stred má svoj prenesený význam aj do ponímania vážnosti či dôležitosti krajiny. Čas je nepodstatný, jednoducho plynie. A toto všetko sa prejavuje aj v správaní ľudí. Číňania sú známi ich dobrým spôsobom správania, pohostinnosťou a príslovečnou zdržanlivosťou. Na diplomatické rozhovory sú vždy výborne pripravení a nie na všetko pristúpia. Sú však prístupní logickým argumentom. Európanov a cudzincov si vážia, nebuďte prekvapení, keď vás na ulici oslovia so žiadosťou, či sa s vami môžu odfotografovať,“ hovorí veľvyslanec.
Čína podľa jeho slov historicky prežila všetky ostatné ríše. Dnes je to krajina, ktorá sa dynamicky rozvíja, má štvrtinu svetovej populácie, krajina, ktorá vykazuje za posledné roky 10% rast hrubého domáceho produktu: „Krajina sa síce označuje za rozvojovú, ale príchod do Pekingu či návšteva iných miest tomu nenasvedčujú. Mestá sú moderné a čisté, s adekvátnou dopravnou infraštruktúrou, s množstvom zelene a kvetov. Po príchode do krajiny môže byť z tohto všetkého turista prekvapený, môže sa dostať do „kultúrneho“ šoku. Ale ten rýchlo pominie.“
František Dlhopolček precestoval mnohé krajiny, no jednoznačnú odpoveď, kde sa mu páčilo najviac, dať nevie. „Páčilo sa mi všade. Každá krajina má svoje pozitíva, ako aj negatíva, čo však nie je podstatné. Mojím poslaním je rozvíjať vzťahy s krajinou, do ktorej ma pracovne vyslali. A pozitívny vzťah k tejto krajine, poznanie jej ľudí, histórie, zvykov je základom úspechu,“ dodáva.
Jeho diplomatická kariéra sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky.
Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika, pričom veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Pretórii. Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.
