KRÁSNO NAD KYSUCOU. Michal má ešte brata dvojča. Obidvaja mali ako školáci veľmi veľa energie a potrebovali si ju niekde vybiť. „Hrávali sme basketbal aj hádzanú. V hádzanej sme boli dobrí, ale to nám nestačilo. Bolo to stále málo a tak sme začali s kick boxom,“ spomína na začiatky Michal. Bratia mali vtedy trinásť rokov a ako hovorí Michal, v tomto športe sa našli. Nezanevreli však ani na hádzanú. „Tá nám dokonca pomáhala. Vďaka nej sme mali tvrdé a svižné „bomby“,“ vysvetľuje Michal. Kick box trénovali v Krásne, klub však po polroku zatvorili a Michal s bratom trénovali doma. „Trénovali sme ťahy na záhrade, doma, na ulici. Všade, kde sa dalo. Učili sme sa podľa internetu, videí, zo športových televízií...,“ hovorí. Tak to šlo asi tri roky. Za toto obdobia pritiahli bratia k spomínanému športu aj svojich kamarátov. Začali trénovať mladších rovesníkov.
Po čase im však začalo niečo chýbať. Kick box sa pre nich stal akoby stereotypom. A tak nastúpili na prvé zápasy v thajskom boxe. „Niektoré nám vyšli, iné nie. Ale vedeli sme, že tadiaľto vedie cesta. Že toto je šport, ktorý chceme robiť. Organizovali sme turnaje tu v meste...,“ spomína Michal. Na jednom takom turnaji v kick boxe dostal Michal silného súpera a prehral. A to bol zároveň jeho posledný zápas v tomto druhu boxu. Ďalšie dva zápasy mu totiž tiež nevyšli, kvôli zdravotným problémom. „Ťahy aj rany som mal dobré. Bolo ich treba skoordinovať. Kamarát mi teda dohodil trénera Petra Jacuru zo Žiliny. Ten prišiel na môj tréning, videl ma a ponúkol mi spoluprácu. A ja som ju prijal,“ pokračuje. A tak začal s čistým boxom. „Hneď na prvom zápase som dostal súpera, ktorý sa mi zdal silný. Hneď v prvom kole som ho však zrazil k zemi a dostal K.O. Pokiaľ mám správne informácie, odvtedy neboxoval“.
Michal nenecháva nič na náhodu, poctivo sa pripravuje. Hoci si veril, a vedel, že je v tomto športe dobrý, nečakal, že bude vyhrávať už od začiatku. Prvých desať zápasov bola však výhra jednoznačne na jeho strane. Spomína na asi svoj druhý alebo tretí zápas, keď proti nemu v ringu nastúpil silný súper. Bol oveľa vyšší ako Michal a zdal sa aj silnejší. „Bol to asi dvojmetrový chlapík, od hlavy po päty potetovaný. Bál som sa ho, priznávam. Nebol som ešte technický vyzretý. S trénerom sme vsadili na „rýchlo a silno“ a vyšlo to. Vyhral som 3:0 na body,“ spomína na na prvý pohľad krušné chvíle. Keď organizoval turnaj v Krásne, na ktorom chcel odprezentovať svojich zverencov, v jednom zo zápasov sa mal predstaviť aj on. Nemohli mu však zohnať adekvátneho súpera. Nakoniec takého našli v Čechách. Ale aj tomu dal v druhom kole technické K.O. Reťaz výhier pokračovala až do desiateho zápasu. Tá sa pretrhla na Majstrovstvách Slovenska, kde nastúpil proti Erikovi Baloghovi. Ten boxuje už odmalička. „Bol to ťažký zápas. V treťom kole sa mi však podarilo dať mu pravý hák a zápas som vyhral,“ spomína. Druhý zápas na majstrovstvách mal vyboxovať s Matúšom Strniskom. A s ním zažil svoju prvú prehru v boxe a na spomínanom turnaji skončil tretí. „Boli to zmiešané pocity. Bol som sklamaný, ale aj som sa tešil,“ vysvetlil. Po majstrovstvách dva mesiace netrénoval kvôli zdravotným problémom. „Keď mi bolo lepšie, nastúpil som na zápas v Galante. Ten skončil remízou. Tréner ma síce nepochválil, ale chápal, že som oslabený ešte kvôli chorobe,“ spomína Michal na obdobie, kedy si prestával veriť. Myslel si, že jeho éra výhier skočila. Keďže sa však len tak nevzdáva, zaťal sa a začal viac trénovať. Vyčlenil vzpieranie aj iné športy a venoval sa len boxu. A podarilo sa. Ďalší zápas vyhral. Jeho súperom bol Matej Strnisko, teda ten, u ktorého inkasoval svoju prvú prehru. Tentoraz Michal vyhral. Začala etapa výhier. V šiestich po sebe idúcich zápasoch inkasovali Michalovi súperi knock out. Reťaz knock out-ov sa skončila až v Čadci.
Tento rok prišla Michalovi ponuka na turnaj do Nemecka. Aj tu zahviezdil. Hneď v prvom kole dal svojmu súperovi K.O. Súper, ktorý mal proti nemu nastúpiť v druhom kole sa ospravedlnil kvôli zdravotným problémom a Michal teda celý turnaj vyhral. „Môj tréner ma od základov prerobil. Naučil ma, že k tomu, aby som súpera zasiahol ma dovedú nohy a aby som sa úderu vyhol ma tiež odvedú nohy. Za zápas veľa neinkasujem, naopak snažím sa veľa rozdať,“ dodal Michal.
