Kvalita organizačného zabezpečenia chodu klubu je na vysokej úrovni a aby sa tiež patrične skvalitnil hráčsky káder, ide klub cestou výchovy vlastných odchovancov, ale nebráni sa tiež príchodom kvalitných hráčov odinakiaľ.
Minuloročná sezóna bola pre druholigového nováčika na príchody veľmi bohatá. Tento rok, ak nepočítame príchody nových žiakov, tak do tímov dospelých sme zaznamenali zatiaľ dva príchody.
Prvýkrát sa vo Vítkoviciach k futsalu dostal Jaromír Frebort, ktorý je ešte v dorasteneckom veku, ale už si zahral v drese B tímu v súťaži krajského preboru. A ďalej potom na hosťovaní z tímu VŠB Ostrava prišiel konkurenciu v A tíme poriadne zdvihnúť Vladimír Mudrík (na snímke). A práve s týmto hráčom, ktorý si zahral okrem iného aj vo futsalovej reprezentácii Slovenska, je tento rozhovor...
Vlado, môžete čitateľom priblížiť svoje športové začiatky vo futsale a futbale?
- S futbalom som začal ako malý chlapec u nás na dedine na Skalitým, kde sme s bratom, dá sa povedať, doslova spali na ihrisku. V doraste som potom prešiel do Čadce, kde sme mali dobrú partiu a vykopali sme druhú dorasteneckú ligu. V staršom doraste som skúsil aj ligu v Banskej Bystrici, tu som sa však do A mužstva nepresadil a vrátil som sa hrať 3. ligu mužov do Čadce. Nastúpil som potom na štúdiá na VŠB v Ostrave a tu sa začala moja futsalová kariéra. Všimol si ma tréner Sloboda na telocviku a za mesiac som už hral ligový zápas v drese VŠB! Musím povedať, že v tej dobe bola kabína VŠB obsadená kvalitnými hráčmi, od ktorých som sa futsal učil. Spomenúť musím najmä na bratov Jelínkových, Vítů Blažeja, Dušana Kašického, Adama Spurného, Jirku Ilčíka a ďalších. Potom k nim pribudli dvaja hráči, s ktorými som prežil na VŠB najväčšiu slávu. Boli to Jirka Lalák a Jaroslav Poláček. V drese VŠB sa mi darilo strieľať góly a padol som do oka vtedajšiemu asistentovi reprezentácie SR Standovi Wonkovi, ktorý bol zároveň trénerom ostravskej Mikesky a šiel som tam na hosťovanie. V Mikeske som dosiahol asi svoj vrchol, ktorým bolo celoštátne finále ligy proti Jistebníku. Potom som sa ešte objavoval v drese Jistebníku, Helasa Brno a Likopu Třinec a na všetky tieto kluby spomínam v dobrom, pretože tam boli super chalani aj ľudia okolo futsalu ako napr. Korený, Brož, Loup, Cieslar.
Po istej osobnej kauze ste sa trochu z očí futsalových priaznivcov vytratili. Čo ste robili?
- Pred dvomi rokmi som sa rozišiel s mojou dlhoročnou priateľkou, a to ma čakal posledný ročník štúdia... Robil som blbosti, na ktoré nie som moc hrdý a futsal s futbalom išli stranou. Pomohla mi v tej dobe rodina, presťahoval som sa späť na Slovensko a snažil sa dostať opäť do osobnej i športovej pohody a hlavne dorobiť diplomovú prácu. Po 9 mesiacoch sme sa s priateľkou k sebe vrátili a ja som sa k nej nasťahoval. Tento rok v máji som dokončil po dlhom boji moje štúdium a touto cestou by som jej chcel poďakovať, pretože bez nej by som to nezvládol.
Objavili ste sa aj v slovenskej futsalovej reprezentácii...
- Bolo to v období, keď som hral v drese Mikesky a dostali sme sa až do finále ligy, kde sme podľahli Jistebníku. Všimol si ma vtedajší tréner reprezentácie Slovenska a zároveň aj Slovmaticu Bratislava p. Kollár a pozval ma na sústredenie do Talianska, kde som hral nejaké priateľské stretnutia proti talianskym ligovým celkom, ale štarty v kvalifikácii som nemal. Nebolo v tej dobe ľahké sa dostať do reprezentácie, chlapci boli všetci zo Slovmaticu a boli na seba zvyknutí. Potom som ešte zažil Akademické majstrovstvá sveta v Poľsku, kde som si zahral proti univerzitnému výberu Brazílie a musím povedať, že po tejto skúsenosti neviem, čo by to bolo, zahrať si proti áčku tejto krajiny.
Do klubu vás priviedol tréner Nemec a zatiaľ ste vo Vítkoviciach len na hosťovaní do konca súťažnej sezóny. Mali by ste záujem aj o prestup? A čo vôbec hovoríte na to, ako sa robí futsal vo Vítkoviciach?
- Áno, je to pravda, ozval sa mi tréner Nemec, pod ktorým som odohral v Třinci nejaké ligové zápasy. Porozprávali sme si, aké sú jeho plány, čo odo mňa očakáva a ja som výzvu prijal a podpísal hosťovanie.
Otázka ohľadom prestupu nezáleží len na mne, ale ja som za. Aj keď som bol doma na Slovensku, tak som sledoval chlapcov z VŠB, ako sa im darí a pritom som si všimol, že je v druhej lige tiež celok Vítkovíc, ktorý šliape na päty Třincu a VŠB, a tak som sa začal zaujímať, kto vo Vítkoviciach hrá, trénuje a tak podobne. Som milo prekvapený. Myslím si, že sú tu, čo sa týka materiálneho aj organizačného zabezpečenia a s halou dohromady, podmienky na extraligu!
Chceli by ste do budúcna okúsiť aj trénerský chlebík?
- Premýšľam o tom stále. Myslím si, že by som mohol svoje skúsenosti, ktoré som nazbieral, praktizovať ako tréner a učiť malých špuntov, ako sa má spracovať lopta a postupom času prejsť k starším chalanom a vrchol by mohol byť niekde v dobrom klube. Mám kamaráta, ktorý je slovenský občan a žije už 12 rokov na Novom Zélande a reprezentuje Nový Zéland vo futsale. Píšeme si, voláme si a už hovoril, že toto je jeho posledná sezóna, kedy sa pripravuje na kvalifikáciu na MS do Kolumbie! Spomínal mi, že majú za sebou ruských investorov, ktorí by chceli futsal spopularizovať na Bali a urobiť tam futsalovú akadémiu pre žiakov. Som sám zvedavý, ako to dopadne. Mám prisľúbené, že by som sa tam mohol pozrieť a mohol si aj vyskúšať rolu trénera mládeže! Je to len sen, tak uvidíme...
