Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÁ BYSTRICA. Úpravňa vody v Novej Bystrici, do ktorej priteká voda z vodárenskej nádrže, je majetkom Severoslovenských vodární a kanalizácií v Žiline. Hovorca Jozef Vrábel informoval, že priemerné množstvo pitnej vody z úpravne je 220 l/sekundu. Prívodným potrubím sa privádza do prerušovacieho vodojemu v Krásne nad Kysucou, odtiaľ smeruje jedna vetva na Čadcu, Skalité, Makov, druhá na Žilinu až do Kotešovej.
„Vodárenská nádrž má ochranné pásmo stanovené rozhodnutím príslušného orgánu štátnej vodnej správy. Pásmo ochrany obmedzuje činnosti, ktoré sa v ňom nesmú vykonávať pre zachovanie kvality vody v nádrži. Za dodržiavanie a kontrolu činnosti v tomto pasme a za kvalitu vody zodpovedá správca, teda Slovenský vodohospodársky podnik,“ informoval.
Výstražné tabule sú vraj skôr paródiou
„Tabule označujúce výstrahy pred prvým ochranným stupňom vodného zdroja len dopĺňajú grotesknú a parodujúcu atmosféru, ilúziu o zdroji pitnej vody. Do nádrže sa valia rozbitými koľajami tony bahna a kalu. Toto pijeme a keď množstvo zákalu dosiahne kritickú hranicu, bude treba nádrž vyčistiť. Kto to zaplatí? Samozrejme, odberateľ vody,“ hovorí lekár, spisovateľ a dobrovoľný strážca prírody Jozef Marec a vysvetľuje: „Z dnešného pohľadu by patril tento doslova zastrčený kút Kysúc možno ešte stále k najzaostalejším. Z pohľadu zachovania duchovného a materiálneho dedičstva našich otcov k najatraktívnejším a najmalebnejším. Možno i Vlkolínec by sa mohol schovať. Ale jeho miesto vyplnila voda, ktorú sme mali piť a azda aj pijeme. Desaťtisíce ľudí. Prvých pár rokov, keď stade vypudili človeka, sa zregeneroval tento kút v prekrásny kus takmer panenskej prírody, ktorý som pred rokmi nazval s nadšením Aljaškou Kysúc. Navštívil som ho po desiatich rokoch.
Priznám sa, neveril som, že ide o to isté miesto. Po neuveriteľne zničenej, kedysi spevnenej ceste, som stretával množstvo ťažkých 50 tonových súprav naložených drevom, za každou druhou zákrutou bol posed pre poľovníkov a terénne autá tam jazdili ako na korze. Neveril som vlastným očiam, keď v každej dolinke bola hlboká rozblatená, ťažkými traktormi vyhĺbená koľaj, ktorou tiekol múľ do priehradného jazera. Ani jeden jediný potôčik nebol krištáľovo čistý, ako kedysi. Namiesto spevu vzácneho vtáctva ma sprevádzal zvuk motorových píl,“ konštatuje.
Pýta sa, čo na to lesníci, ktorí by mali dbať na pravidlá ťažby a najmä zákonnosti? „Ak nevedia, ako sa šetrne ťaží drevo v oblasti vodných nádrží, nech zájdu na blízku Moravu. Šance, Stanovnice a ďalšie nádrže v okolí skrývajú na svojich brehoch zásoby dreva, ktoré sa ťažia tiež. Koňmi, lanovkami, skrátka vysoko šetrne a citlivo. Erozívne riziká sa ihneď opravujú,“ dodáva.
Zistili štyri nepovolené skládky
„Drevo v okolí vodárenskej nádrže neťaží Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ani nedevastuje ťažkými mechanizmami nedevastuje okolitú prírodu. SVP zodpovedá len za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú v jeho správe. Ide prakticky o určitý okruh okolo vodárenskej nádrže, ktoré patrí do 1.pásma ochrany vodného zdroja,“ informoval hovorca Ľuboš Krno.
Ako ďalej povedal, SVP o spomínanom probléme vie. „Žiaľ, nemôže za to, že nezodpovední vlastníci lesných pozemkov, ktorí umožnili ťažbu kalamitného dreva dodávateľským spôsobom si nedokážu súčasne zabezpečiť v zmysle zákona o lesoch priestor ťažby a manipulácie s drevnou hmotou pred poškodzovaním,“ povedal. K tomuto stavu podľa jeho slov už 3. júla zvolali štátny vodoochranný dozor za účasti zástupcov LSR, vlastníkov pozemkov, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Čadci, Policajného zboru SR, Obecného úradu v Novej Bystrici, Štátnej ochrany prírody, odborov ochrany životného prostredia okresných úradov v Čadci a Žiline a SVP. „Urobila sa obhliadka celého terénu okolo vodárenskej nádrže a stanovili sa nápravné opatrenia pre jednotlivé organizácie a subjekty, predovšetkým pre LSR a pozemkové spoločenstvá – urbariáty,“ povedal. Odvtedy sa vraj vykonali aj kontrolné obhliadky. „SVP nebolo uložené žiadne nápravné opatrenie, keďže ten je správcom vodárenskej nádrže a nezúčastňuje sa na ťažbe ani nedevastuje pozemky v tomto povodí. Zistilo sa, že asi 4 nepovolené skládky vyťaženej drevnej hmoty si ťažbári dreva uložili na pozemky, ktoré presahovali aj do 1. ochranného pásma, pričom ich vinníci dostali za úlohu okamžite ich odstrániť, čo sa aj stalo. SVP sa súčasne zaviazal, že bude evidovať všetky vozidlá, ktoré vstupujú do ochranného pásma a bude ich nahlasovať LSR, ktoré budú všetky nedostatky riešiť s vlastníkmi lesov,“ povedal. Dodal, že SVP je zo zákona správcom vodohospodárskeho majetku štátu. Má na starosti vyše 38-tisíc km vodných tokov, 287 vodných nádrží, medzi ktorými je aj 8 vodárenských nádrží (akou je aj Nová Bystrica), vyše 2800 km ochranných hrádzí, viac ako 1800 km sieť odvodňovacích kanálov vnútorných vôd, niekoľko desiatok prečerpávacích staníc vnútorných vôd a samozrejme aj vytyčovanie plavebnej dráhy na Dunaji a zabezpečovanie splavnosti celého 170 km úseku tohto medzinárodného vodného toku.
Lesom SR vraj nikto žiadne sankcie neuložil
„Lesy SR sa pri obhospodarovaní prísne riadia platnou legislatívou. Na kontrolu dodržiavania zákonných postupov všetkých subjektov pri správe lesa vo všeobecnosti dohliada Lesný úrad. O prípadných podozreniach z porušovania zákonov a vyhlášok by preto mali občania informovať tento orgán štátnej správy,“ informuje hovorca LSR Vlastimil Rezek.
LSR, odštepný závod v Čadci (OZ) obhospodaruje v celom povodí nádrže 335 ha lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a 123 ha pozemkov vlastníkov s neznámym miestom pobytu (tzv. neznámych, nevydokladovaných). Ako informuje pestovateľ OZ Ján Stenchlák výmera lesa v správe LSR teda v povodí nádrže predstavuje len 17,93 % celkovej výmery lesnej pôdy. „OZ Čadca je tiež správcom lesnej cesty okolo nádrže, ktorá sprístupňuje pozemky aj ostatných vlastníkov nehnuteľností a zároveň slúži ako obslužná komunikácia pre správcu nádrže. Poznamenávame, že v jej ochranných pásmach obhospodaruje svoje lesné a poľnohospodárske pozemky ďalších viac než 20 fyzických a právnických osôb,“ vysvetľuje.
Podľa jeho informácie sa v júli stalo hospodárenie v porastoch v tejto oblasti predmetom kontroly zo strany Okresného úradu Čadca, pozemkového a lesného odboru. Dňa 16. októbra sa uskutočnil kontrolný deň, ktorý zvolal Okresný úrad Žilina – odbor starostlivosti o životné prostredie. „Jeho predmetom bolo vyhodnotiť plnenie opatrení uložených orgánmi štátnej správy Lesom SR. Zúčastnení skonštatovali, že všetky opatrenia OZ Čadca splnil v určených termínoch, resp. sa trvalo zabezpečujú,“ dodal.
