Kysučan Jozef Marec usilovne pracuje na rukopise pod názvom Drevený život, kamenný chlieb s podtitulom Ľudové obydlie a ľudové remeslo na Kysuciach. Už dva roky intenzívne skúma v teréne túto problematiku, aby mohol priniesť už minútu po dvanástej svedectvo o živote starých Kysučanov.
Na začiatku boli „veľké oči“
„Keď som začínal s výskumom, mal som veľké oči. Myslel som si, že to zvládnem za necelý rok, potom za druhý. Problematika do ktorej som sa pustil, na tak rôznorodom území ako sú Kysuce, je však nesmierne rozsiahla a komplikovaná a jeden človek, ak to má byť komplexné a aspoň zdanlivo kompletné, nemá na taký termín šancu. Je to mravčia práca, ktorá mi zaberá všetok voľný čas,“ hovorí.
Desiatky, možno stovky osád, objektov, artefaktov, nástrojov, technológií spracovania všetkých prírodných materiálov, štúdium odbornej literatúry, komunikácia s lektormi či korekcie textov - to všetko si podľa neho vyžaduje veľmi veľa času. A čo je najhoršie – treba zháňať peniaze a vydavateľa, šikovného grafika, ktorý pretaví ideu a myšlienky do krásnej esteticky a výtvarne spracovanej knihy. „Veľmi vážne osobné dôvody mi spôsobili výpadky v práci, prakticky dva mesiace som musel vypustiť a tak žiaľ, knihu tento rok už nestihnem vydať. Rukopis je hotový až na drobné doplnky, bude mať takmer tristo strán, 99% fotografií je pripravených. Výtvarník a fotograf Jaro Velička má pripravenú grafickú myšlienku, architekt Stano Mikovčák zasa inžinierske nákresy asi 40 vybraných objektov,“ prezrádza.
Čo sa týka ľudovej architektúry, kniha mapuje historické, sociálne, politické, etnické a klimaticko - pedologické podmienky vývoja ľudového obydlia, vrátane logistiky, čiže komunikácií a hospodárskych budov.
„Je pre mňa potešujúce, že môj výskum vlastne potvrdil súčasnú historicko- sociálnu doktrínu o osídľovaní Horných Kysúc, kniha však zaberá celé Kysuce. Takmer každá obec, každé mestečko má samostatnú kapitolu, kde predkladáme miestne špecifiká a zaujímavé objekty. Najbohatšie zastúpenie má okrem Bystrickej doliny Makov, Vysoká, Povina a bývala Veľká Turzovka( Korňa, Klokočov, Turzovka, Dlhá). Klenotom ľudovej architektúry sú Raková a Dlhé Pole,“ vraví.
O civilizácií, ktorá nemá obdobu
V stati o ľudových remeslách vychádza autor z prírodných materiálov a zo spôsobu ich spracovania a využitia ľuďmi na horách. Dôraz kladie na počiatočnú prakticky úplnú sebestačnosť vo výrobe potravy, odevu, obydlia a všetkých predmetov dennej potreby, čo je úchvatné u ľudí, ktorí prišli do hôr s jediným majetkom – sekerou, šikovnými rukami a vôľou žiť. Drevo, kameň, hlina, prútie, slama, koža, vlna, ľan či konope, železo, rohovina, to všetko si podmanil a vytvoril na kysuckých vrchoch drevenú civilizáciu, aká nemá obdoby.
„Všetky fotografie, či už výrobkov, nástrojov a materiálu sú originál z terénu, nič nebolo nafotené v múzeách. Dbal som, aby kniha mala beletristickú, ale aj odbornú hodnotu. Odborne ma rukopisom viedol predovšetkým môj priateľ Jíři Langer, nositeľ ceny UNESCO za ľudovú architektúru, odborník par excelence, ktorý sa zameral najmä na kapitolu o ľudových stavbách. V otázke remesiel mi bola skvelou pomocníčkou a poradkyňou Anna Kiripolská, skúsená etnografka( pracovala do roku 1990 aj v Kysuckom múzeu v Čadci),pracovníčka Slovenského národného múzea (SNM),“ prezrádza autor.
A čo je preň veľkou satisfakciou?: „Vyzerá to, že SNM prevezme nad publikáciou odborný patronát. Cennými radami a fotografiami mi prispel aj Martin Priečko, etnograf, etnológ autor cenných monografií Raková a Nesluša. Ďakujem všetkým, ktorí mi poskytli staré fotografie zo svojich archívov, osobitne pani Poništovej za nesmierne cenné svedectva Milana Poništa o Harvelke a Riečnici," dodáva Marec.
