ČADCA. Fantázii sa medze nekladú. V posledných rokoch myslia na to aj rodičia pri výbere mien pre svoje deti. Na matrikách v kysuckom regióne o tom vedia svoje. Napríklad v tej čadčianskej za posledné dva roky zapísali mená ako Nataniel, Antonio, Nathanel, Jordan, Younes, Niko, Benito či Semir, ale aj Elizabeta, Melissa, Ellie, Abbie, Soraya, Yasmin, Amarachi a Lillien. „Viac cudzojazyčných mien sme zapísali minulý rok, tento rok rodičia dávajú svojim deťom viac bežné mená, ktoré sú v každom kalendári,“ informovala Mária Valáriková z čadčianskej matriky.
Aj v Krásne nad Kysucou bývajú okrem Vanesiek, Zuzaniek či Natálií aj Samanta, Jasmína, Jessica či Mia. „Sú to na naše mesto dosť exotické mená, ale každý má možnosť výberu. Zapíšeme akékoľvek meno. Nemôže byť však hanlivé, neosobné alebo domáca podoba mena,“ informovala matrikárka Jana Ďuranová. Rodičia nemôžu dať svojmu dieťaťu ani meno, ktoré je totožné so žijúcim súrodencom, tiež ženské meno osobe mužského pohlavia a naopak. Ak sa rodičia nevedia rozhodnúť, môžu dať svojmu dieťaťu aj viac mien, najviac však tri. A tak chodia po Kysuciach aj Anny – Márie, Evy – Alžbety, Gabriely – Sofie, Jakub – Hugo...
Do Základnej školy Dolinský potok chodí 330 žiakov. Aj tu sa nájdu takí, ktorých meno je výnimočné a netradičné. Príkladom sú jednovaječné dvojčatá – dvanásťročné sestry Leila a Peregrína Uhrikové. Jednovaječné dvojčatá sú so svojimi menami spokojné. „Keď nás mamina čakala, požičala si v knižnici knihu s menami pre bábätká. Tam vybrala moje meno. Sestra mala už meno prakticky vybraté,“ prezradila Leila, ktorá je o niekoľko minút staršia, a aj o niečo výrečnejšia. „Naša babka mala dobrú kamarátku a jej mama sa volala Peregrína. Našej mamine sa to celkom páčilo, a tak bolo rozhodnuté,“ prezradila mladšia z dvojčiat, ktorú kamaráti volajú Pega. Obidve dievčatá sa podobajú ako vajce vajcu, avšak prezradili, že ich nerozoznajú len ľudia, ktorí ich málo poznajú. „Kamaráti aj učitelia nás rozoznajú hravo. Takže podobné ťahy, ako ty sa naučíš toto a ja zasa niečo iné a potom to využijeme v škole, u nás neplatí. Učitelia by nás odhalili hneď,“ prezradila Leila, ktorá chce byť právničkou. Jej meno je peržského pôvodu a jeho význam je tmavovláska. Meno Peregrína má svoj pôvod zasa v latinčine a v preklade znie ako pocestná.
Netradičné meno má aj piatak Amir. „Mám rád svoje meno, lebo jeho význam v preklade z arabčiny je princ,“ prezradil. Jeho veľkým koníčkom je futbal a preto, keď vyrastie, chce byť futbalistom.
Grécke meno dostal zasa tretiak Nino. Hoci v rodine žiadneho Gréka nemajú, jemu sa jeho meno páči. „Vybrala mi ho mamina. Som s ním spokojný. Niekedy ma však hnevá, keď ma spolužiačka vola Ňuňo,“ hovorí malý blondiačik.
V dnešnej dobe nie je už nič výnimočné v tom, ak sa deti volajú inak, ako väčšina ich rovesníkov. Mnohým z nich dáva netradičné meno aj pocit výnimočnosti, pretože ostanú v mysliach ľudí viac zapamätateľní ako tí, ktorých meno je bežné. Horšie to bolo kedysi dávno v minulosti. V škole majú školníka, ktorý sa volá Oliver. Na tom by nebolo nič zvláštne, je to meno, ktoré dnes dávajú rodičia svojim deťom už pomerne často. Pán Oliver má však 67 rokov a v čase, keď bol školákom, bol jediným nositeľom tohto mena medzi rovesníkmi. „Bolo mi ťažko. Všetci boli Jankovia, Jurajovia, Milankovia, Ferkovia... len ja som bol Oliver. Aj som to mojej mame zazlieval. Mám meno po jednom francúzskom partizánovi, ktorý prechádzal aj naším mestom. Dnes som si už naň zvykol. Čo už iné mi ostávalo,“ skonštatoval s úsmevom.
