Nedeľa, 25. február, 2018 | Meniny má Frederik(a)
Pridajte si svoje mesto

Básnika Dlhomíra Poľského mnohí označujú aj za mecenáša

Pred 150 rokmi sa v Kysuckom Novom Meste narodil Andrej Majer. Ide o známeho básnika Dlhomíra Poľského. Z informácií Kysučana Mária Janíka, ktorý sa venuje regionálnej histórii, sa dozvedáme, že išlo o zaujímavú osobnosť, ktorá sa zapísala do dejín veľkým

Dlhomír Poľský pôsobil aj ako farár v Hornom Vadičove.(Zdroj: WWW.ZLATYFOND.SME.SK)

i „písmenami“.

V Kysuckom Novom Meste, ktoré sa v tom čase oficiálne nazývalo Kiszucza Ujhély sa 16. októbra 1864 narodil Andrej Majer. Mnohí ho označujú aj za mecenáša. Snažil sa totiž pomáhať nielen morálne a slovom, ale i finančne či materiálne.

Jeho otcom bol chudobný obuvník

„Jeho otec bol chudobný obuvník (čižmár), ktorého doplnkovým zamestnaním bolo roľníctvo. Matka s podlomeným zdravím sa starala okrem Andreja ešte o ďalších siedmich súrodencov. Jedna z jeho sestier, Mária, sa vydala za Jána Vnuka a bola matkou ďalšieho významného kysuckonovomestského dejateľa – publicistu, redaktora, prekladateľa a spoluzakladateľa spolku akademikov Kysučan Valéra Vnuka,“ informuje Mário Janík, ktorý sa venuje regionálnej histórii.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé vzdelanie získal Andrej v Ľudovej škole v rodnom meste. Nasledovalo štúdium na Františkánskom gymnáziu v Žiline a neskôr v Nitre. Po jeho absolvovaní a maturite v roku 1885 sa rozhodol, že zasvätí život službe Bohu a odchádza študovať teológiu a filozofiu do Budapešti. Za kňaza ho vysvätili v roku 1889.

Pôsobil zrejme aj ako vychovávateľ v kaštieli Jozefa Lorda

V Lysej pod Makytou a v Orlovom pri Považskej Bystrici boli jeho prvé pôsobiská vo funkcii kaplána. „Viaceré zdroje (Kubička, Straňan) uvádzajú, že v Orlovom pôsobil ako vychovávateľ v kaštieli Jozefa Lorda. Ten však majetok predal už v roku 1888 (teda pred vysvätením Andreja) kniežaťu Hohenlohe – Majlath, ktorý bol významným úradníkom na cisárskom dvore a Orlovská kúria mu patrila až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Teoreticky je možné, že Andrej tam pôsobil už pred ukončením štúdií a takto si privyrábal, alebo sa uvedení autori mýlia v osobe majiteľa Orlovského panstva po roku 1889. Práve na tomto pôsobisku má podľa mnohých autorov spoznať krutosť maďarizácie a vykorisťovania a útrapy života najnižších sociálnych vrstiev,“ vysvetľuje Janík.

Podľa neho je takmer isté, že Andrej Majer uvedené sociálne aspekty života v druhej polovici 19. storočia vnímal už oveľa skôr, keďže sa ho bytostne dotýkali. Sám pochádzal z chudobnej a mnohočlennej rodiny a celý svoj dovtedajší život prežil v období stupňujúceho sa maďarizačného tlaku, ktorý vyvrcholí v roku 1891, kedy nastupuje samotná tzv. „maďarizácia".

Svoje meno spojil s Dlhým Poľom

V rokoch 1891 až 1899 pôsobil Andrej ako kaplán v Dlhom Poli. „Práve s Dlhým Poľom navždy spojil svoje meno, keď si od názvu tejto obce vytvoril svoj umelecký pseudonym Dlhomír Poľský. Tam začína okrem duchovnej služby aj s osvetou a politickou činnosťou. Zasadzuje sa v boji proti alkoholizmu, pričom neváha navštevovať obyvateľov dom od domu, podporuje slovenských kandidátov vo voľbách. Jeden z krčmárov Andreja fyzicky napadne. Lenže to je pre dlhopoľcov smrteľná urážka a tak chystajú pomstu. Vtedy však zasiahne sám postihnutý kaplán a svojou charizmou odvráti hrozbu fyzického útoku na previnilca, čo je od neho vysoko humánne gesto,“ pokračuje Janík.

Vinník podľa jeho slov však trestu celkom neunikol, lebo musel i s rodinou opustiť obec. Dlhopoľský kaplán si však z tohto incidentu odnáša trvalé zdravotné následky, keď zostáva na jedno ucho nedoslýchavý. V tomto období odchádza z Dlhého Poľa do sveta za obživou mnoho drotárov, ktorí si pred cestou zájdu na faru pre požehnanie od kaplána. Ten s nimi udržiava intenzívny korešpondenčný styk. Tento ich srdečný vzťah pretrvá i do budúcnosti, keď napríklad počas Majerovho pôsobenia v Kysuckom Novom Meste ho navštevujú dlhopoľskí drotári vracajúci sa domov z Ruska, Nemecka alebo Poľska.

Kysučania sa jeho príchodu potešili

Podľa rozprávania Mária Janíka začiatkom roku 1900 odchádza Majer do svojho rodiska – Kysuckého Nového Mesta – opäť ako kaplán. „Tam pôsobí až do roku 1904. Ako uvádza Kubička „Kysučania sa tešili jeho príchodu a iba nemalé starosti narobil vtedajšiemu hlavnému slúžnemu pre jeho už známy panslávsky postoj". Anabáza v rodnom meste je však pre Majera skôr nepríjemnou skúsenosťou, nakoľko sa tam stretáva s maďarským šovinizmom a nacionalizmom, ktorý preferovala vtedajšia cirkevná, štátna i miestna elita mesta. Tá sa ho spočiatku ako intelektuála snaží získať na svoju stranu, avšak Majer bol v národných otázkach konzervatívny a v sociálnych progresívny. To sa však nezhodovalo s názormi vtedajšej „smotánky".

V Hornom Vadičove bol farárom

„Do Horného Vadičova odišiel v rokoch 1904 – 1929 ako administrátor, v rokoch 1929 – 1930 konečne ako farár. V tejto chudobnej farnosti s ťažko žijúcim a zaostalým obyvateľstvom strávil štvrťstoročie svojho života. A to podľa vtedajšieho kostolníka Bizíka, vraj keď ho prvýkrát viezol na bričke cez najužšie miesto Vadičovskej doliny v lopušianskom chotári, s povzdychom prehlásil, že: „Tu by som nechcel byť ani po smrti". K prostému vadičovskému ľudu, pripútanému k rodnej hrude pôdy si však Majer dokázal nájsť cestu a stal sa ozajstným milujúcim farárom, ktorý vedel poradiť, pomôcť, nabádať k striedmosti ale i uliať pohár vínka,“ pokračuje Janík.

Okamžite po príchode do farnosti začína s osvetovou a národnobuditeľskou činnosťou, čo je pre jeho farníkov niečo nové, s čím sa doteraz nestretli. Snaží sa do svojich osvetových projektov zapojiť i miestnu inteligenciu (teda najmä učiteľov), pričom vytvára najmä tandem s pani učiteľkou Annou Pritzelovou z Kotrčinej Lúčky. Tá ma na starosti výučbu miestnych žien, ktorým odovzdáva svoje znalosti vo varení, šití, vyšívaní, vedení domácnosti, ale vedie ich aj k aspoň elementárnym základom hygieny. Okrem toho vedie Majerovi i domácnosť ako gazdiná až do čias, kým mu nevychová svoju nasledovníčku – kostolníkovu dcéru. Tá mu v nasledujúcich rokoch viedla domácnosť a starala sa o to, aby návštevy, ktoré mal Andrej tak veľmi rád, boli vždy riadne pohostené, lebo v tomto smere bol kňaz veľmi nepraktický.

Vo svojej podstate, napriek všetkej práci s ľuďmi, je však Majer introvertom, čo sa s pribúdajúcimi rokmi u neho prehlbuje. Miluje prírodu a ticho, má rád prechádzky prírodou osamote. Vtedy necháva vo svojej mysli voľný prechod svojej poetike a vznikajú jeho najlepšie diela v čele s básnickým cyklom „Spod Ľadonhory".

Možno ho označiť za mecenáša

„Andrej Majer je v rámci svojich možností i osobou, ktorú označujeme ako mecenáš. Snažil sa pomáhať nielen morálne a slovom, ale i finančne alebo materiálne. Finančne podporoval Ladislava Hohoša (neskoršieho básnika, spisovateľa, novinára a učiteľa), spomínaného synovca Valéra Vnuka i ďalších 6 synovcov a neterí. Po bohoslužbách dostávali miništranti na fare jedlo zdarma. Rovnakým smerom sa snaží viesť i mladých kňazov,“ hovorí Janík.

Básnik sa po celý život snaží rozširovať svoj vedomostný obzor. Číta i cudzojazyčnú literatúru nakoľko aktívne ovláda okrem svojej materčiny aj latinčinu, maďarčinu, nemčinu i taliančinu. Po vzniku Československa mu ponúknu miesto profesora latinčiny a slovenčiny na gymnáziu v Ružomberku, ktoré však odmieta s poukázaním na svoju sluchovú poruchu, ku ktorej sa v neskoršom období pridruží i skleróza. V roku 1929 odchádza do svojho rodného Kysuckého Nového Mesta na odpočinok. kde v rodnom dome, tesne po vianočných sviatkoch 28. decembra 1935 zomiera vo veku 71 rokov. Pochovali ho na cintoríne v Kysuckom Novom Meste, ktorý bol vtedy v miestach, kde je dnes mestský park. Tento cintorín v rokoch 1955-1958 likvidovali. Pozostatky Andreja Majera exhumovali a preniesli na novovznikajúci cintorín v mestskej časti Dubie, kde spočívajú dodnes. Dňa 22. mája 1937 na Majerovom rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu.

Spísal 5 zväzkov poézie, z ktorých za jeho života vyšli dva: Spisy básnické Dlhomíra Poľského 1 a 2, ktoré v rokoch 1925 a 1926 vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave. V súčasnosti je jeho dielo dostupné aj v elektronickej forme v projekte Zlatý fond denníka SME.


  1. Vrtuľník letel do Turzovky k zranenému dievčatku, pre zlé počasie sa vrátil na základňu 2 321
  2. Vodičke namerali v Čadci takmer tri promile 250
  3. Lyžiarovi v Makove pomáhali leteckí záchranári Foto 198
  4. Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 33. 198
  5. Mal sa rozhodnúť do dvoch hodín. Staňo sa vracia do Poľska, je asistentom trénera v Niecieczi Foto 112
  6. Kysučania sa zabávali na plese Foto 112
  7. Kysuca si počínala víťazne, Roman Baláž strelil dva góly Foto 106
  8. Zaži radosť z nefalšovanej slobody na SPK 2018 Foto 102
  9. Bronzovú radosť zatienila vysoká prehra Foto 97
  10. Mária Ďuranová: Život je často ako rebrík do kurína. Príliš krátky a dosť ušpinený 88

Najčítanejšie správy

Kysuce

Vrtuľník letel do Turzovky k zranenému dievčatku, pre zlé počasie sa vrátil na základňu

Sedemročné dievčatko utrpelo pri sánkovaní vážny úraz. Na pomoc privolali posádku leteckých záchranárov zo Žiliny. Pre zlé počasie sa vrtuľník musel vrátiť na základňu. Napokon ju do nemocnice previezli hasiči.

Vodičke namerali v Čadci takmer tri promile

Kontroly na cestách boli aj počas 7. týždňa a polícia opäť vyťahovala pokutové bloky. Viacerí vodiči sa budú musieť „načas“ rozlúčiť s vodičákom.

Lyžiarovi v Makove pomáhali leteckí záchranári

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes popoludní do Makova na tamojší lyžiarsky svah. Šesťdesiatpäťročný lyžiar dostal akútny infarkt myokardu.

Kysuce vašimi očami alebo čo zachytil objektív 33.

Zima sa ešte tak skoro svojho žezla určite nevzdá. Niektorí si minulý týždeň aj zafrflali, keďže v mrazivých dňoch museli behať okolo áut so škrabkou v ruke. Tí však, čo si našli čas a vybrali sa do prírody, mohli vidieť, aká dokáže by pani Zima umelkyňa.

Mal sa rozhodnúť do dvoch hodín. Staňo sa vracia do Poľska, je asistentom trénera v Niecieczi

Pavol Staňo sa do klubu, v ktorom pôsobil ako hráč pred vyše rokom, vracia v pozícii asistenta trénera.

Blízke regióny

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Hokejisti zrejme narazia v semifinále na silné Humenné

Martinčania bez problémov preskočili štvrťfinálovú bratislavskú prekážku. V ďalšom kole narazia na Humenné alebo Liptovský Mikuláš B.

Oravci reagovali na medaily Naste Kuzminovej pesničkou

Spevák Marián Vlčák z Oravy naspieval úspešnej biatlonistke pesničku. Vypočujte si ju.

Na Oravu priniesli aj žobrácku kašu

Viac ako dve tony mäsa z takmer desiatich prasiat spotrebovali mäsiari na Zabíjačkovom festivale v Dedine roka. Ich kulinárske umenie si prišlo pozrieť viac ako tisíc ľudí.

Učiteľ z Oravy absolvoval vesmírny výcvik v americkej NASA

Peter Strežo sa podieľal na zostrojení lunárneho modulu, programoval rakety, zásoboval kozmonautov vo vesmíre, prežil pád vrtuľníka. Zvládol aj pozíciu veliteľa misie na Mars. Zo Zeme sa však neodlepil.

Všetky správy

Nemci hokejovú senzáciu nezavŕšili, Rusi rozhodli o zlate v predĺžení

Jedinými premožiteľmi Rusov na olympijskom turnaji boli Slováci.

Ruskí hokejisti počas tónov olympijskej hymny spievali svoju vlastnú

Rusi porušili zákaz, spolu s fanúšikmi si zaspievali svoju hymnu.

Nemci boli pár sekúnd od zázraku. Zastavilo sa nám srdce, priznal Daciuk

Hokejové zlato v Pjongčangu získali Rusi, vo finále zdolali Nemcov 4:3 po predĺžení.

Holandsko sa mení na narkoštát. Polícia nezvláda boj s kartelmi

Veci, vďaka ktorým je Holandsko úspešné, uľahčujú život aj kartelom.

Kuzminová zachránila slovenskú povesť. Akú známku si dala Vlhová?

Prinášame hodnotenie slovenských športovcov na olympiáde v Pjongčangu.