Piatok, 29. máj, 2020 | Meniny má VilmaKrížovkyKrížovky

Básnika Dlhomíra Poľského mnohí označujú aj za mecenáša

Pred 150 rokmi sa v Kysuckom Novom Meste narodil Andrej Majer. Ide o známeho básnika Dlhomíra Poľského. Z informácií Kysučana Mária Janíka, ktorý sa venuje regionálnej histórii, sa dozvedáme, že išlo o zaujímavú osobnosť, ktorá sa zapísala do dejín veľkým

Dlhomír Poľský pôsobil aj ako farár v Hornom Vadičove.Dlhomír Poľský pôsobil aj ako farár v Hornom Vadičove. (Zdroj: WWW.ZLATYFOND.SME.SK)

i „písmenami“.

V Kysuckom Novom Meste, ktoré sa v tom čase oficiálne nazývalo Kiszucza Ujhély sa 16. októbra 1864 narodil Andrej Majer. Mnohí ho označujú aj za mecenáša. Snažil sa totiž pomáhať nielen morálne a slovom, ale i finančne či materiálne.

Jeho otcom bol chudobný obuvník

„Jeho otec bol chudobný obuvník (čižmár), ktorého doplnkovým zamestnaním bolo roľníctvo. Matka s podlomeným zdravím sa starala okrem Andreja ešte o ďalších siedmich súrodencov. Jedna z jeho sestier, Mária, sa vydala za Jána Vnuka a bola matkou ďalšieho významného kysuckonovomestského dejateľa – publicistu, redaktora, prekladateľa a spoluzakladateľa spolku akademikov Kysučan Valéra Vnuka,“ informuje Mário Janík, ktorý sa venuje regionálnej histórii.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu

Prvé vzdelanie získal Andrej v Ľudovej škole v rodnom meste. Nasledovalo štúdium na Františkánskom gymnáziu v Žiline a neskôr v Nitre. Po jeho absolvovaní a maturite v roku 1885 sa rozhodol, že zasvätí život službe Bohu a odchádza študovať teológiu a filozofiu do Budapešti. Za kňaza ho vysvätili v roku 1889.

Pôsobil zrejme aj ako vychovávateľ v kaštieli Jozefa Lorda

V Lysej pod Makytou a v Orlovom pri Považskej Bystrici boli jeho prvé pôsobiská vo funkcii kaplána. „Viaceré zdroje (Kubička, Straňan) uvádzajú, že v Orlovom pôsobil ako vychovávateľ v kaštieli Jozefa Lorda. Ten však majetok predal už v roku 1888 (teda pred vysvätením Andreja) kniežaťu Hohenlohe – Majlath, ktorý bol významným úradníkom na cisárskom dvore a Orlovská kúria mu patrila až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Teoreticky je možné, že Andrej tam pôsobil už pred ukončením štúdií a takto si privyrábal, alebo sa uvedení autori mýlia v osobe majiteľa Orlovského panstva po roku 1889. Práve na tomto pôsobisku má podľa mnohých autorov spoznať krutosť maďarizácie a vykorisťovania a útrapy života najnižších sociálnych vrstiev,“ vysvetľuje Janík.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa neho je takmer isté, že Andrej Majer uvedené sociálne aspekty života v druhej polovici 19. storočia vnímal už oveľa skôr, keďže sa ho bytostne dotýkali. Sám pochádzal z chudobnej a mnohočlennej rodiny a celý svoj dovtedajší život prežil v období stupňujúceho sa maďarizačného tlaku, ktorý vyvrcholí v roku 1891, kedy nastupuje samotná tzv. „maďarizácia".

Svoje meno spojil s Dlhým Poľom

V rokoch 1891 až 1899 pôsobil Andrej ako kaplán v Dlhom Poli. „Práve s Dlhým Poľom navždy spojil svoje meno, keď si od názvu tejto obce vytvoril svoj umelecký pseudonym Dlhomír Poľský. Tam začína okrem duchovnej služby aj s osvetou a politickou činnosťou. Zasadzuje sa v boji proti alkoholizmu, pričom neváha navštevovať obyvateľov dom od domu, podporuje slovenských kandidátov vo voľbách. Jeden z krčmárov Andreja fyzicky napadne. Lenže to je pre dlhopoľcov smrteľná urážka a tak chystajú pomstu. Vtedy však zasiahne sám postihnutý kaplán a svojou charizmou odvráti hrozbu fyzického útoku na previnilca, čo je od neho vysoko humánne gesto,“ pokračuje Janík.

Skryť Vypnúť reklamu

Vinník podľa jeho slov však trestu celkom neunikol, lebo musel i s rodinou opustiť obec. Dlhopoľský kaplán si však z tohto incidentu odnáša trvalé zdravotné následky, keď zostáva na jedno ucho nedoslýchavý. V tomto období odchádza z Dlhého Poľa do sveta za obživou mnoho drotárov, ktorí si pred cestou zájdu na faru pre požehnanie od kaplána. Ten s nimi udržiava intenzívny korešpondenčný styk. Tento ich srdečný vzťah pretrvá i do budúcnosti, keď napríklad počas Majerovho pôsobenia v Kysuckom Novom Meste ho navštevujú dlhopoľskí drotári vracajúci sa domov z Ruska, Nemecka alebo Poľska.

Kysučania sa jeho príchodu potešili

Podľa rozprávania Mária Janíka začiatkom roku 1900 odchádza Majer do svojho rodiska – Kysuckého Nového Mesta – opäť ako kaplán. „Tam pôsobí až do roku 1904. Ako uvádza Kubička „Kysučania sa tešili jeho príchodu a iba nemalé starosti narobil vtedajšiemu hlavnému slúžnemu pre jeho už známy panslávsky postoj". Anabáza v rodnom meste je však pre Majera skôr nepríjemnou skúsenosťou, nakoľko sa tam stretáva s maďarským šovinizmom a nacionalizmom, ktorý preferovala vtedajšia cirkevná, štátna i miestna elita mesta. Tá sa ho spočiatku ako intelektuála snaží získať na svoju stranu, avšak Majer bol v národných otázkach konzervatívny a v sociálnych progresívny. To sa však nezhodovalo s názormi vtedajšej „smotánky".

V Hornom Vadičove bol farárom

„Do Horného Vadičova odišiel v rokoch 1904 – 1929 ako administrátor, v rokoch 1929 – 1930 konečne ako farár. V tejto chudobnej farnosti s ťažko žijúcim a zaostalým obyvateľstvom strávil štvrťstoročie svojho života. A to podľa vtedajšieho kostolníka Bizíka, vraj keď ho prvýkrát viezol na bričke cez najužšie miesto Vadičovskej doliny v lopušianskom chotári, s povzdychom prehlásil, že: „Tu by som nechcel byť ani po smrti". K prostému vadičovskému ľudu, pripútanému k rodnej hrude pôdy si však Majer dokázal nájsť cestu a stal sa ozajstným milujúcim farárom, ktorý vedel poradiť, pomôcť, nabádať k striedmosti ale i uliať pohár vínka,“ pokračuje Janík.

Okamžite po príchode do farnosti začína s osvetovou a národnobuditeľskou činnosťou, čo je pre jeho farníkov niečo nové, s čím sa doteraz nestretli. Snaží sa do svojich osvetových projektov zapojiť i miestnu inteligenciu (teda najmä učiteľov), pričom vytvára najmä tandem s pani učiteľkou Annou Pritzelovou z Kotrčinej Lúčky. Tá ma na starosti výučbu miestnych žien, ktorým odovzdáva svoje znalosti vo varení, šití, vyšívaní, vedení domácnosti, ale vedie ich aj k aspoň elementárnym základom hygieny. Okrem toho vedie Majerovi i domácnosť ako gazdiná až do čias, kým mu nevychová svoju nasledovníčku – kostolníkovu dcéru. Tá mu v nasledujúcich rokoch viedla domácnosť a starala sa o to, aby návštevy, ktoré mal Andrej tak veľmi rád, boli vždy riadne pohostené, lebo v tomto smere bol kňaz veľmi nepraktický.

Vo svojej podstate, napriek všetkej práci s ľuďmi, je však Majer introvertom, čo sa s pribúdajúcimi rokmi u neho prehlbuje. Miluje prírodu a ticho, má rád prechádzky prírodou osamote. Vtedy necháva vo svojej mysli voľný prechod svojej poetike a vznikajú jeho najlepšie diela v čele s básnickým cyklom „Spod Ľadonhory".

Možno ho označiť za mecenáša

„Andrej Majer je v rámci svojich možností i osobou, ktorú označujeme ako mecenáš. Snažil sa pomáhať nielen morálne a slovom, ale i finančne alebo materiálne. Finančne podporoval Ladislava Hohoša (neskoršieho básnika, spisovateľa, novinára a učiteľa), spomínaného synovca Valéra Vnuka i ďalších 6 synovcov a neterí. Po bohoslužbách dostávali miništranti na fare jedlo zdarma. Rovnakým smerom sa snaží viesť i mladých kňazov,“ hovorí Janík.

Básnik sa po celý život snaží rozširovať svoj vedomostný obzor. Číta i cudzojazyčnú literatúru nakoľko aktívne ovláda okrem svojej materčiny aj latinčinu, maďarčinu, nemčinu i taliančinu. Po vzniku Československa mu ponúknu miesto profesora latinčiny a slovenčiny na gymnáziu v Ružomberku, ktoré však odmieta s poukázaním na svoju sluchovú poruchu, ku ktorej sa v neskoršom období pridruží i skleróza. V roku 1929 odchádza do svojho rodného Kysuckého Nového Mesta na odpočinok. kde v rodnom dome, tesne po vianočných sviatkoch 28. decembra 1935 zomiera vo veku 71 rokov. Pochovali ho na cintoríne v Kysuckom Novom Meste, ktorý bol vtedy v miestach, kde je dnes mestský park. Tento cintorín v rokoch 1955-1958 likvidovali. Pozostatky Andreja Majera exhumovali a preniesli na novovznikajúci cintorín v mestskej časti Dubie, kde spočívajú dodnes. Dňa 22. mája 1937 na Majerovom rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu.

Spísal 5 zväzkov poézie, z ktorých za jeho života vyšli dva: Spisy básnické Dlhomíra Poľského 1 a 2, ktoré v rokoch 1925 a 1926 vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave. V súčasnosti je jeho dielo dostupné aj v elektronickej forme v projekte Zlatý fond denníka SME.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rastislav Velič: Vďaka našej novej zmenke sme opäť priekopníkmi
  2. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  3. Vyberte si tú správnu dezinfekciu šetrnú k pokožke
  4. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  5. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  7. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  8. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  9. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  10. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 19 801
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 15 341
  3. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 12 923
  4. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 478
  5. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 10 893
  6. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 382
  7. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 272
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 797
  9. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 662
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 642
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Kysučan o štátnej karanténe: Prvú večeru som jedol rukami

Prekvapilo ho aj porušovanie hygienických nariadení na hraniciach.

Jozef Jakubec z Ochodnice.
Akcia je limitovaná

K predplatnému týždenníka MY teraz získate Covid test zadarmo

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov.

DISKUSIA NAŽIVO: Špeciálne vzdelávanie detí

Diskusiu Pod rúškom informácií sledujte v piatok o 13. hodine.

Hľadajú ho pre spreneveru

V „hľadáčiku“ polície je 24-ročný muž zo Skalitého.

Polícia pátra po 24-ročnom Adamovi Balážovi zo Skalitého.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Minister školstva bol skontrolovať žilinské školy. Priznal, že škôlky neprijmú všetkých

Do Základnej školy v Závodí nastúpi v pondelok 242 žiakov.

Železnice už vybrali zhotoviteľa veľkej prestavby železničnej infraštruktúry v okolí Žiliny

Železnice Slovenskej republiky prijali ponuku Združenia Pod Dubňom za vyše 323 milónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

Mamkina bábovka či zemiakové fašírky. Tak varíme dnes

Korona nás naučila siahnuť aj po receptoch z rodinnej špajze. Sú lacné, rýchlo ich pripravíte a chutia celej rodiny. Poďte sa inšpirovať.

V Martine pri úprave koryta znečistili stavbári potok betónom

V Podhájskom potoku uhynulo niekoľko rýb, prípad rieši polícia i inšpekcia.

Už ste čítali?