ČADCA. Komunálne voľby sú síce za nami, no na povrch sa ešte stále dostávajú niektoré problémy, ktoré ich sprevádzali. „Oslovil ma starší pán z Čadce, ktorý sa chystal ísť odvoliť. Vraj je slabozraký. Nemal žiadneho sprievodcu a tak ma poprosil o pomoc,“ hovorí mladý muž z Čadce. Mladíka zaujímalo, ako vlastne volia nevidiaci a slabozrakí. Tiež to, či by im situáciu neuľahčilo, keby sa volebné lístky tlačili v Brailovom písme.
Nesmie ísť o člena volebnej komisie
„Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú poruchu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, nie však člena okrskovej volebnej komisie, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky,“ informovala Dana Pohlodová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Dodala, že momentálne ministerstvo neuvažuje o tom, že by v budúcnosti robilo nejaké zmeny čo sa týka hlasovacích lístkov, napríklad že by boli v Braillovom písme.
Takúto pomoc by však neuvítali ani samotní postihnutí. Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Branislav Mamojka informoval, že sú jedinou organizáciou nevidiacich a slabozrakých na Slovensku. „Je nás asi 4500, z čoho je približne 10% úplne nevidiacich,“ povedal. Na Slovensku neexistuje oficiálna štatistika nevidiacich a slabozrakých ľudí, keďže spomínaná organizácia je dobrovoľnou, ide o občianske združenie a členstvo nie je povinné: „V európskych podmienkach sa odhaduje, že asi 1,5 - 2 % populácie má vážne problémy so zrakom, čo znamená, že ani s najlepšími okuliarmi nedokáže čítať bežnú tlač.“
Na margo volieb hovorí: „Každá nevidiaca alebo slabozraká osoba, ktorá nie je schopná upraviť volebný lístok z dôvodu zrakového postihnutia má právo vziať si so sebou osobu, ktorá jej pomôže upraviť volebný lístok. Nesmie však ísť o člena volebnej komisie. Prípad, ktorý popisujete ako problémový je teda skôr dôsledkom neinformovanosti, alebo nepripravenosti voliča,“ vysvetľuje.
Podľa predsedu by išlo o porušenie tajnej voľby
Tlač volebných lístkov v Braillovom písme považuje za nevhodnú a bola by aj porušením tajnej voľby. „Vo volebnom obvode môže byť len jeden taký volič, alebo len veľmi malý počet. Bolo by teda jasné, ako volili. Ich volebné lístky by bolo totiž potrebné samostatne vyhodnotiť a boli by odlišné od tých ostatných. V niektorých krajinách sa pripravujú šablóny popísané Braillovým písmom, do ktorých sa vkladajú štandardné volebné lístky. Cez otvory v šablóne potom môže nevidiaci volič začiarknuť svojich kandidátov. To je však možné len pri malom počte kandidátov (možno v komunálnych voľbách, kedy však volebné lístky v rôznych obvodoch môžu byť rôzne). Je technicky nemožné túto metódu uplatniť v prípade našich volieb, kedy na volebnom lístku formátu A5 je až 150 kandidátov. Okrem toho volebné lístky jednotlivých politických strán sú pre nevidiaceho voliča navzájom nerozlíšiteľné, teda nemá ako zistiť, ktorej strane patrí ktorý lístok,“ vysvetľuje.
Vraví, že plnohodnotné samostatné a tajné voľby nevidiacich voličov budú možné len po zavedení elektronických volieb. Takéto riešenia plne prístupné nevidiacim ľuďom už existujú, zatiaľ sa však takmer nevyužívajú. „Zdá sa, že dôvodom je bezpečnosť elektronických systémov, nie ich neprístupnosť nevidiacim ľuďom,“ dodáva.
