ČADCA. V čadčianskej charite, ktorú spravuje žilinská VUCka, Diecézna charita v Žiline a mesto Čadca, hľadá strechu nad hlavou čoraz viacej ľudí. Ako hovorí vedúca zariadenia Eva Ondrušková počet ľudí bez domova stále narastá. Napriek tomu, že zima ešte neudrela v plnej sile, ich do charity prichádza čoraz viac.
Naďalej tam funguje útulok pre ženy, ktorý je otvorený počas celého dňa. Obyvateľky sa venujú pracovnej terapii, v rámci ktorej varia, predávajú Nota Bene, v posledných dňoch vyrábali rôzne predmety, s ktorými sa prezentovali na vianočných trhoch v Žiline, nechýbali vianočné pozdravy či sviatočné koláčiky.
Keď udrú mrazy otvoria nocľaháreň aj cez deň
V charite je otvorená aj nocľaháreň, ktorú využívajú bezdomovci na prespanie. Zvykne sa otvárať o 18. hodine, v mrazivých dňoch sem však môžu prísť ľudia z ulice aj počas dňa. V charite prichýlili v minulosti aj takých, ktorí zostali na ulici s ťažkými zdravotnými problémami. Ľudia, ktorí našli domov v tomto zariadení, sú často bez akýchkoľvek príjmov. V nemocnici ležať dlhší čas nemôžu, problém je aj s umiestnením do penziónov či domovov dôchodcov. Nezriedka hľadajú v charite, ktorá funguje osem rokov, pomoc aj mladí ľudia, ktorí sú z detských domovov, alebo opustili nápravnovýchovné ústavy. Podľa Ondruškovej pribúda nefungujúcich rodín, ktoré zostali bez finančných prostriedkov, a sú na pokraji zrútenia. Aj preto by uvítali dobrovoľníkov, ktorí by im akýmkoľvek spôsobom dokázali pomôcť.
Vlaňajšiu zimu prežili v charite bez nejakých väčších komplikácií. Osvedčila sa im spolupráca s mestskými policajtmi, ktorí dobre poznajú lokality, kde sa bezdomovci zdržiavajú. Počas najväčších mrazov ich sem častokrát dopravili, aby pre podchladenie neprišli na ulici o život.
Miesto, kde vracajú ľuďom život
Práca v tomto zariadení nespočíva len v uspokojení základných potrieb. Viacerí, ktorí sem prídu, sú napríklad bez akýchkoľvek dokladov. Charita im ich pomáha vybaviť, poskytuje im sociálne poradenstvo, jej pracovníci ich sprevádzajú k lekárovi, snažia sa ich umiestniť v rôznych zdravotníckych či iných zariadeniach. Snahou je vrátiť ich do normálneho života, zabezpečiť im prácu, domov. Nezriedka tam prídu ľudia, ktorí sa vrátili z výkonu trestu, nedokážu sa orientovať na úradoch, nevedia, čo majú robiť v živote na slobode. Prichádzajú tam mladí, starí, chorí. Na tele i duši. Čo človek, to iný prípad. Aj preto sa snažia najskôr nahliadnuť do ich vnútra, pochopiť ich. Pretože práca v charite je nielen o sfére sociálnej, tiež duchovej. Nie je preto nič výnimočné vidieť ľudí, ktorí už často stratili vieru v lepší život, pri spoločnej modlitbe. Pracovníci charity konštatujú, že v súčasnosti ľuďom veľmi chýba láska. Pritom práve ona by mohla pomôcť v rodinách navzájom si porozumieť, nájsť pochopenie jeden pre druhého. Keby to takto fungovalo, ľudí bez rodiny, domova, by určite bolo oveľa menej.
Chýbať im budú tí najbližší
Bezdomovci sú rôzni. Do jednej skupiny patria „krátkodobí“, pre ktorých je šok, že sa dostali do takejto situácie. Častokrát sa hanbia zaklopať na dvere charity. Snažia sa čo najskôr zaradiť do normálneho života.Potom sú to „dlhodobí“, ktorí už majú určité návyky a ťažko sa ich dokážu zbaviť. Týmto sa ťažšie darí zaradiť do normálnych koľají.Najväčšou radosťou je, keď sa im podarí pomôcť človeku, ktorý sa dostal takmer na dno. Dostávajú viacero listov od tých, ktorým pomohli postaviť sa opäť na vlastné nohy. Mnohí z nich až v charite získali pocit, že sú ešte ľudia a život sa pre nich nekončí.
V týchto dňoch aj toto zariadenie dýcha vianočnou atmosférou. Jeho obyvatelia si takisto čoskoro zasadnú za štedrovečerný stôl. Aj keď na ňom nebude chýbať kapor so šalátom, kapustnica či oblátka s medom, to, čo pri ňom nenájdu, budú ich najbližší.
