Súťažný rok 2014 je za nami. Ako by ste ho zhodnotili z vášho pohľadu?
- Tento rok som sa zúčastnil na jedenástich turnajoch, na ktorých som získal 13 cenných kovov s bilanciou päť zlatých, päť strieborných a tri bronzové medaily. Myslím si, že je to dobrá štatistika, ale boli už aj lepšie časy. Počítal som, že na niektorých turnajoch môžem dosiahnuť viac prvenstiev, no taký už je šport. Niektoré podujatia vyšli lepšie, na niektorých sa mi darilo menej.
Pred pár týždňami ste na majstrovstvách Slovenska vybojovali striebornú medailu. Finále sa skončilo remízou 0:0, až rozhodcovia určili za víťaza vášho súpera. Čo chýbalo k tomu, aby ste získali titul?
- Tento zápas bol veľmi taktický a vyčkávací, keďže so súperom sa veľmi dobre poznáme. K víťazstvu mi chýbalo viac aktivity. Obaja sme vyčkávali a takéto zápasy sa veľmi zle rozhodujú. Rozhodcovia mali ťažkú úlohu, tak ako sa rozhodli pre víťazstvo môjho súpera, mohli rozhodnúť aj v môj prospech.
Okrem striebornej medaily na slovenskom šampionáte ste získali v tomto roku mnoho ďalších úspechov. Ktoré považujete za tie najcennejšie?
- Tak za najcennejšie považujem asi víťazstvo na Európskom pohári v Bratislave, na ktorom som sa zúčastnil posledný raz, pretože tento turnaj je len pre borcov do 18 rokov a o to viac ma teší zisk zlata. Veľmi si vážim aj druhé miesto na Európskom pohári v Lodži.
Kým vaši úhlavní súperi trénujú v rôznych centrách po Slovensku, vy sa pripravujete doma v Čadci, kde prakticky nemáte vyrovnaného sparingpartnera. Ako sa dá udržať za takýchto podmienok krok so špičkou Slovenska a v zahraničí?
- Je to veľmi náročné, keďže v tomto športe sú sparingovia veľmi dôležití. No a hoci máme veľmi kvalitné tréningy, tak ľudia u tohto športu nevydržia dlho. Je to dobou, pretože všetci chcú mať všetko ľahko, ale tvrdú drinu, čo stojí za tým, už nikto nevidí a nedokáže ju podstúpiť.
Takto je to nie len v športe, ale aj v živote. Ja sa snažím dosahovať kvalitné výsledky, pretože viem, že reprezentujem svoju rodinu, priateľov a svoje rodné mesto Čadca. A preto, hoci aj keď nemám niekedy úplne ideálne podmienky a musím hľadať sparingov na Orave, v Žiline a podobne, vždy bojujem na plno so srdcom a keď príde neúspech, tak vstanem a idem ďalej. Moje motto znie: „Každý sa dá poraziť!“
S akými cieľmi vstúpite do roku 2015?
- Začiatkom roka by som chcel isť na páskovanie (1. Dan). No a potom sa postupne pripravovať na ďalšie turnaje, najmä na Grand Prix Slovakia, ktorá sa koná každoročne v apríli v Bratislave a možno už aj na MSR mužov.
