ČADCA. Súčasná riaditeľka Domu kultúry v Čadci Ľubica Kullová sa venuje drôtovaniu už štrnásť rokov. Hoci, ako hovorí, je to často aj bolestivá záľuba, drôtovanie je jej srdcovka. Niečo zo svojho kumštu a nadšenia preto posúva ďalej. Už druhý rok vedie v Čadci kurz drôtovania. „Ja sama som začala na vysokej škole. Študovala som muzeológiu v Banskej Štiavnici a na internáte som sa často nudila. Medzi študentmi bolo vtedy rozšírené drôtovanie, začala som teda aj ja,“ spomína Ľubica Kullová. Prezradila, že tak ako väčšina začiatočníkov aj ona začala kraslicami. „Myslím, že kraslice sú u väčšiny ľudí, ktorí sa venujú drôtovaniu, prvými výrobkami z drôtu vôbec. Je to jednoduché a dajú sa na tom vycibriť prsty a vychytať muchy,“ vysvetľuje. Svoju záľubu vycibrila až natoľko, že tento rok sa podpísala pod autorstvo Anjela pre Čadcu, ktorého mestu odovzdala na Bartolomejských hodových dňoch. Spolu s ňou prispeli „svojím drôtovaným očkom“ stovky ľudí.
Hovorí, že ju veľmi teší, že sa dostávajú medzi záujmy ľudí staré remeslá. „Dnes sa vracia rezbárstvo, maľovanie kraslíc, frivolitkovanie, ale aj drôtovanie medzi záľuby ľudí. A to je krásne. Treba tento plamienok v nich teda ďalej rozdúchať a podporovať,“ pokračovala drotárka. Preto sa už minulý rok rozhodli v dome kultúry otvoriť kurz drotárstva. Keďže bol záujem veľmi veľký, tento rok v ňom pokračovali. „Zaujímavé je, že kým sa v minulosti venovali drotárstvu predovšetkým muži, môj kurz navštevovali samé ženy. Sú však rovnako šikovné. Na konci kurzu už zvládli všeličo. Vyrábali darčeky pre najbližších, ale aj ozdoby na stromček,“ povedala Ľubica Kullová.
Na drôtovanie používa medený drôt, pretože je najmäkší. Ale aj pozinkovaný, ten je síce o niečo tvrdší a ťažšie sa s ním robí, ale úžitkové predmety sú z neho pevnejšie a odolnejšie.
„Práca s drôtom je síce boľavá, ale krásna. Každý, ktorý to vyskúšal, pri nej aj ostal. Je to príjemný relax, ktorý síce potrápi prsty, ale pohladí dušu,“ dodala riaditeľka.
