ČADCA. Vlani v januári vstúpil do platnosti zákon o hmotnej núdzi, proti ktorému majú mnohí výhrady. Ukladá nezamestnaným odpracovať sociálne dávky, čo sa viacerým nepáči. Hovoria dokonca o novodobom otroctve. Pripomienkami by sa mal zaoberať Ústavný súd SR (ÚS).
Ešte 27. decembra 2013 ÚS doručili návrh skupiny poslancov NR SR začať konanie týkajúce sa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o jeho zmene, doplnení a návrhu na pozastavenie účinnosti. Dňa 26. marca 2014 prijalo plénum ÚS tento návrh na ďalšie konanie. „K dnešnému dňu sa vo veci nerozhodlo, zatiaľ nie je známy konkrétny termín, kedy o tomto návrhu bude plénum rozhodovať,“ informovala Anna Pančurová, hovorkyňa ÚS.
Na úradoch vytvorili aktivačné centrá
Zákon o hmotnej núdzi, platný od začiatku minulého roku, priniesol zmenu pre poberateľov finančnej pomoci. Stanovil im povinnosť vykonávať pracovné činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon tiež špecifikuje, na ktorých poberateľov sa povinnosť vzťahuje a ktoré subjekty sú oprávnené poskytovať pracovné činnosti.
„Po tzv. prechodnom období začali od júla 2014 na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pracovať aktivačné centrá, úlohou ktorých je organizácia týchto činností v spolupráci s obcami, mestami, vyššími územnými celkami, dobrovoľníckymi a ďalšími organizáciami,“ informuje Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
V súčasnosti podľa jej slov dostáva pracovnú ponuku 95 % všetkých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, ktorým zákon túto povinnosť ukladá, do tejto aktivity sa zapojili takmer všetky obce a mestá Slovenska. „Naše skúsenosti hovoria, že v mnohých mestách, obciach sa vykonalo veľa prospešných aktivít, ktoré nezanedbateľne prispeli ku skvalitneniu života v nich. Naši klienti však vykonávajú aj ďalšie činnosti – pomáhajú v zariadeniach sociálnych služieb, nemocniciach, knižniciach, školách a škôlkach, jednoducho všade tam, kde doteraz chýbali ľudské zdroje. A čo je naozaj dôležité, pracujú v komunite či sociálnom spoločenstve, do ktorého priamo patria, v ktorom žijú svoj každodenný život. Preto každá ich činnosť je pozitívnym príspevkom aj pre ich svet,“ vysvetľuje Lukáčová.
Poberateľov vraj chceli vtiahnuť do pracovného sveta
Čo sa týka reakcií klientov na túto povinnosť, išlo, ako vraví, o celé spektrum. Od úplného odmietnutia, cez neutrálne akceptovanie povinnosti až po privítanie možnosti po rokoch sa socializovať a získať pocit vlastnej užitočnosti.
„Pri príprave tohto zákona bolo jedným z jeho cieľov „vtiahnuť“ poberateľov pomoci v hmotnej núdzi do pracovného sveta. Je všeobecne známe, že väčšina nie je dlhodobo pracovne aktívna, vôbec nie je výnimkou, že nemá žiadne pracovné skúsenosti ani návyky. Preto sa táto legislatívne zakotvená povinnosť stala prvým krokom v aktivizácii poberateľov pomoci.
Ako ďalej hovorí nejde o „ojedinelý“ výstrel. Problém aktivizovania poberateľov pomoci v hmotnej núdzi či dlhodobo nezamestnaných nemôže riešiť a ani nerieši jedna zákonná úprava. Preto je pripravená celá „skladačka“ zákonov, ktorá má ambície motivovať dlhodobo nezamestnaných. Patrí do nej aj možnosť odvodovej úľavy pre zamestnávateľov, ktorí takýchto ľudí zamestnajú, ale aj tzv. súbeh hmotnej núdze a osobitného príspevku – ak sa poberateľ zamestná, môže až jeden rok poberať okrem platu, pomoci v hmotnej núdzi aj tzv. osobitný príspevok. „Túto možnosť poskytneme našim klientom od 1. januára, rovnako ako zníženie zdravotných odvodov pre dlhodobo nezamestnaných, v prípade, ak sa zamestnajú,“ vysvetľuje.
Podľa štatistík aktivačných centier pri úradoch práce pracovnú ponuku napríklad vlani v novembri odmietlo približne 4 000 ľudí. „Zákon prešiel štandardným legislatívnym konaním a je v platnosti. Ústavný súd nepozastavil jeho účinnosť a doteraz nerozhodol o podaniach, ktoré eviduje. Preto platí pre všetkých obyvateľov SR,“ dodáva Lukáčová.
