ČADCA. Starostovia kysuckých obcí sa každoročne boria s nedostatkom financií a peniaze od štátu na náhrady škôd za povodne, sú pre nich niekedy doslova otázkou prežitia. Aj preto sa obávajú novelizácie zákona o ochrane pred povodňami.
„Tohtoročná novela sa nedotýka škôd spôsobených povodňami. Zodpovednosť za ne ostáva v platnosti podľa doterajších predpisov. Obce alebo mestá predkladajú okresnému úradu škody na majetku právnických a fyzických osôb či podnikateľov. O náhrade tých, ktoré vznikli pri záchranných či zabezpečovacích prácach rozhoduje ten, kto vydal príkaz na ich vykonávanie. Teda postup je taký, ako doteraz,“ informuje hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Štát podľa jeho slov ani doteraz nemal priamu zodpovednosť za škody spôsobené povodňami. Tú prevzal len v prípade, ak vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním zabezpečovacích a záchranných prác. O vyplatení príspevku na kompenzáciu môže rozhodnúť vláda.
Slovensko chce vraj odstrániť nesúlad
Zmenou zákona o ochrane pred povodňami vraj Slovensko odstraňuje nesúlad, ktorý vznikol v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy.
„Transpozícia smernice sa týkala povinnosti zosúladiť ochranu pred povodňami so susednými štátmi – t.j. aby Slovensko neprijalo také opatrenia, ktoré zhoršia podmienky v susedných krajinách. Podľa európskej smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa ustanovuje, že v záujme solidarity nie sú povolené opatrenia, v dôsledku ktorých sa významne zvyšuje povodňové riziko v smere toku alebo proti nemu v iných krajinách, pokiaľ sa na nich nedohodli dotknuté členské štáty a nekoordinujú ich. Inými slovami, podmienkou vykonávania takýchto opatrení je dohoda štátov a koordinácia z ich strany,“ hovorí Stano.
Ako ďalej informuje dohoda a koordinácia so susednými štátmi sa dosahuje na základe bilaterálnych medzištátnych dohôd a zmluvy na rokovaniach komisií pre hraničné vody. V navrhovaných plánoch povodňových rizík, ktoré sú verejnosti sprístupnené na webovej stránke ministerstva ŽP nie je ani jedno na ochranu pred povodňami s cezhraničnými účinkami. „Z toho vyplýva, že predmetné ustanovenie zákona o ochrane pred povodňami v období najbližších 6 rokov Slovensko nebude využívať,“ vysvetľuje.
Chcú zjednodušiť spôsob oznamovania
Po novom sa má tiež zjednodušiť spôsob oznamovania nebezpečenstva vzniku alebo výskytu povodne. Podľa jeho vyjadrenia ten, kto spozoruje takéto nebezpečenstvo je povinný to ihneď ohlásiť na známe číslo tiesňového volania 112. Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému pracujú v nepretržitom režime a sú odborne, organizačne a technicky vybavené na takej úrovni, že v potrebnom čase overia pravdivosť prijatého oznámenia a zabezpečia rýchly presun informácii kompetentným orgánom. „Taktiež v mapách povodňového ohrozenia sa majú zobrazovať už iba povodne, ktoré sa môžu opakovať v priemere raz za 10 rokov,“ dodal Stano.
Pre ilustráciu, len Novú Bystricu postihlo v roku 2010 päť povodní, ktoré spôsobili škodu za 1 127 714 eur, obec na záchranné práce vynaložila 57 478 eur. V marci 2012 bolo zasa v Povine ohrozených povodňou 13 domov. Dôvodom boli ľadochody na rieke Kysuca. Na pomoc obyvateľom prišiel pasový bager s vysúvacím ramenom, ktorý poskytlo Povodie Váhu. Starostka Margita Šplháková mala hlavu v smútku. Už v roku 2010 im totiž povodne narobili škody za 40-tisíc eur.