KORŇA. „Zvieratkám sa venujem už približne dvadsať rokov. Všetko začalo kedysi dávno, keď ma moja kamarátka poprosila, či by som je nevedela zohnať šteniatko,“ začína rozprávať o svojich začiatkoch Miriam Murčová. Okrem šteniatka si vtedy našla totiž aj prácu. V útulku v Žiline. „Keď som hľadala nejaké vhodné psíča, volala som aj do spomínaného útulku. Pani, ktorá ho viedla, mi ponúkla robotu. Pracovala som u nej rok a pol,“ pokračuje Mirka. Po jedenapolročnej skúsenosti si založila vlastný útulok. Bolo to v roku 1996. Odvtedy už prešlo jej rukami a rukami jej pomocníkov stovky zvieratiek. „Vždy som mala veľmi rada zvieratká, bolo mi ich veľmi ľúto. Zvieratiek bolo v našom útulku stále viac a viac a v roku 2004 sme sa stali členmi spolku na záchranu zvierat Považská Bystrica. Na Kysuciach nič podobné nebolo, boli sme skôr raritou. A tak to je myslím dodnes,“ hovorí Kysučanka. Od roku 2005 sa útulok v Korni stal pobočkou Občianskeho združenia U psej matere Pezinok. Od roku 2010 založili vlastné osamostatnené občianske združenie. „V súčasnosti máme 29 členov. Spolupracujeme s dobrovoľníkmi, ktorí si berú od nás psíkov do dočasnej opatery. Predsa len zatúlaných a opustených zvieratiek je veľa, všetko by sme sami nezvládli,“ vysvetľuje Miriam Murčová.
Hovorí, že útulkom sa v súčasnosti prežíva len ťažko. Vo svete je veľa biedy a ľudia myslia na štvornohých tulákov a „nechcencov“ len v krajných prípadoch. „Ale nájde sa aj pár takých, ktorí nám veľmi pomáhajú. Máme šťastie na skvelých dobrodincov. Prinesú granule, deky pre zvieratká...,“ pokračuje. So zvieratkami jej okrem dobrovoľníkov veľmi pomáha aj trinásťročná dcéra Mária Anna. Tá je niekedy pre zvieratká zanietená ešte viac ako jej mama. „Bude to asi tým, že medzi nimi vyrastala,“ skonštatovala Miriam. Hovorí, že v poslednej dobe im robia problémy psíky, ktorých sa chodia zbavovať ich cezhraniční majitelia. „Je to asi problém každého prihraničného regiónu. Takýchto psíkov chodíme odchytávať najmä do obcí ako Skalité, Makov, Svrčinovec, Čierne či Oščadnica. Je to potom záťaž nielen pre nás, ale aj na už aj tak prázdne obecné kasy. Obce sa totiž pri odchyte spolupodieľajú 50-percentnou spoluúčasťou. Inak by sme fungovanie útulku aj odchytávanie psíkov finančne nezvládli,“ vysvetľuje Miriam. Apeluje preto na majiteľov psíkov, aby dali svojich psíkov sterilizovať. Keďže kastrácia niečo stojí sú ochotní sociálne slabším rodinám tento zákrok pomôcť zafinancovať. „Apelujeme aj na čipovanie. Je veľa psíkov, ktorých majitelia hľadajú, a pritom tí sú už dávno u nás. Ak by mali čip, bolo by to pre nás aj pre nich oveľa jednoduchšie. Psík by sa v priebehu niekoľkých hodín dostal domov a nemusel by byť u nás niekoľko dní či dokonca týždňov,“ vysvetlila chovateľka.
Aj povianočné obdobie býva záťažou na koterce v útulku. „V minulosti sme po Vianociach mávali veľké problémy. Zvieratiek bolo veľa, mali sme čo robiť, aj my, aj „dočaskári“. Tento rok je to lepšie. Do nášho útulku pribudlo „len“ deväť psíkov,“ konštatuje Miriam. Jedným z nich je aj sučka nemeckého ovčiaka Tamara. Je tetovaná, ale jej tetovanie je nečitateľné.
Okrem povinností však býva so psíkmi aj zábava. „Pred niekoľkými rokmi sme zorganizovali súťaž pre psíkov, ktorí síce možno nemajú žiaden rodokmeň, ale za svojimi čistokrvnými kamarátmi v ničom nezaostávajú. Súťaž sme pomenovali Orieškiriáda. Plánovali sme ju organizovať každý rok, ale nedostatok peniažkov nám to nedovolil. Pevne dúfam a verím, že sa nám tento rok podarí nájsť sponzorov a druhý ročník Orieškiriády zorganizujeme,“ dodáva zanietená psíčkarka.
FOTO: ARCHÍV MIRIAM MURČOVÁ
