Hoci sú Kysuce malý región, talentov je v ňom naozaj neúrekom. Športových, výtvarných, máme šikovných vedcov, fotografov i hercov. Medzi obrovský prínos kysuckého regiónu nepochybne patrí aj to, že čoraz viac mladých ľudí sa začalo venovať nášmu folklóru, ktorý reprezentujú doma i v zahraničí. Svetlým príkladom sú heligonkárky sestry Evka a Lenka Bacmaňákové z Oščadnice.
Obidve so sestrou hráte na heligonke a krásne spievate. Ako ste sa dostali k folklóru? A prečo práve folklór?
- Evka: Folklóru sa venujeme už 21 rokov. Začali sme účinkovať ako malé deti v miestnom folklórnom súbore v Oščadnici. Tam sme sa učili prvé kroky, piesne a zoznamovali sme sa s tradíciami našich predkov. Najprv sme sa zameriavali len na našu obec, no neskôr, ako sme rástli, sa naše pásma rozšírili o regióny takmer z celého Slovenska. V súbore sme účinkovali ako tanečníčky, speváčky, sólistky a neskôr sme pôsobili aj v Drevenej muzičke detského folklórneho súboru. Neskôr, po dovŕšení 15-tich rokov sme navštevovali aj iné folklórne súbory na Kysuciach. S týmito súbormi sme prešli kus sveta ako Srbsko, Chorvátsko, Turecko, Mexiko a iné.
Nás folklór natoľko pohltil, že sa mu venujeme dodnes a dúfam, že ešte dlho budeme :)
Ktorá z vás začala hrať na heligónke prvá? Alebo to bol spoločný popud?
- Lenka: Na heligónke som sa začala prvá učiť ja asi pred 12-timi rokmi. Každoročne sa u nás v Oščadnici koná heligonkárska prehliadka a práve tam som si heligónku prvýkrát všimla. Keďže môj ujo jednu vlastnil, požičal mi ju a ja som sa na nej učila hrať. Netrvalo dlho a pripojila sa ku mne aj sestra Evka. Keď naši rodičia videli snahu a lásku, ktorú sme do hrania vkladali, kúpili nám heligónku. Najprv jednu a potom druhú. Najskôr sme začali hrávať na rôznych rodinných akciách a keď sa to ľudom začalo páčiť, nabudilo nás to a vytvorili sme heligonkárske DUO, ktoré funguje už tri roky.
Aké piesne najradšej spievate? Z ktorej časti kraja? Ako k nim prichádzate?
- Evka: Náš repertoár tvoria piesne nielen z regiónu Kysúc, ale z celého Slovenska. Nájdu sa tam však aj piesne z Moravy, Čiech a Poľska. Tvoria ho piesne známe ale aj menej známe. Piesne zbierame odvšadiaľ, kade chodíme. Vypočujeme si ich a potom si ich upravíme tak, aby sa dali dobre zahrať na heligónke. Zaradíme ich do nášho repertoára a niektoré sme zaradili aj na naše CD. Tak sa snažíme, aby piesne neupadli do zabudnutia.
V našom repertoári máme taktiež veľmi starú pieseň, ktorú učila naša babka Anička sestru Lenku keď bola malá. Keď sa babička pominula a my sme vyrástli, snažila sa na tú pieseň Lenka spomenúť, no dlho sa jej to nedarilo. Až v jedno ráno sa Lenka zobudila na to, že si spieva dve slohy z tej piesne. Boli sme radi, že si spomenula a rýchlo sme si ich zapísali a taktiež sme pieseň hneď zaradili do nášho repertoáru. Je to veľmi pekná a pre nás vzácna pieseň, ktorú môžu poslucháči nájsť aj na našom novom CD.
Kde všade ste už hrali? Mávate trému? Alebo opýtam sa inak. Pred kým ste mali najväčšiu trému?
- Lenka: Vystúpenia mávame v rámci celého Slovenska, ale hrávame aj v Čechách a v Poľsku. Hrávame na rôznych folklórnych podujatiach, na heligonkárskych prehliadkach, ale aj na súkromných oslavách, firemných akciách, plesoch a podobne. Pozvanie sme dostali aj do Indie, ale to sme museli odmietnuť. Diváci nás taktiež mohli vidieť v rôznych televíznych reláciách na Slovensku, v Čechách ale aj v Poľsku. Tréma pred vystúpením už ani nebýva. Ani na ňu nemyslíme. Keď začneme hrať, naše myšlienky sú pohltené hudbou. Hudba nám prúdi nie len v žilách, ale sídli nám v kostiach. Nič krajšie, ako rozdávať ľuďom radosť prostredníctvom hudby a spevu si ani nevieme predstaviť.
V decembri vám vyšlo prvé cédečko. Aké piesne, okrem tých čo ste už spomínali na ňom nájdeme a s kým ste spolupracovali?
- Evka: Áno, v decembri vyšlo naše prvé CD a bolo to na podnet našich fanúšikov. My sme sa im na oplátku chceli odvďačiť kvalitou a dômyselnou prácou. Na CD sme si naozaj dali záležať a vložili sme doň kus našej duše. Poslucháči na ňom nájdu 15 krásnych piesní v rytme valčíka a polky. Cédečko je obohatené aj o mužský spev v podaní nášho kolegu Danka Smolku a o niekoľko ďalších hudobných nástrojov. Ďalej sa na ňom podieľali ďalší skvelý muzikanti ako Martin Koza (basová gitara), Vladimír Kubalák (gitara), Peter Torák (husle), Peter Hrubý (akordeón), Rudolf Maják (bicie), Jozef Hasala (grafická úprava) a Tomáš Kmeť (hudobná a zvuková réžia).
Nahrávanie prebehlo v štúdiu v Hlohovci, ktoré spolupracuje s poprednými slovenskými skupinami a spevákmi. Všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto CD veľmi pekne ĎAKUJEME.
Aké sú vaše záľuby ak práve nehráte na heligonke?
- Lenka: Ja patrím k tým šťastnejším pre ktorých je práca aj záľubou. Pracujem v lyžiarskom stredisku snowparadise Veľká Rača Oščadnica. V práci trávim väčšinu svojho času. No ďalšou mojou veľkou záľubou je aj turistika. Takže ak práve nesedím v práci a nikde nehráme, snažím sa venovať svoj voľný čas prírode a horám. Sestra už má svoju rodinu. Má doma malú jednoročnú dcérku, ktorej okrem hrania venuje všetok svoj čas. Doma si spolu vyhrávajú a vyspevujú. Vyzerá to tak, že nám doma rastie ďalšia malá muzikantka. :)
Aká hudba okrem folklóru sa vám ešte páči?
- Evka: Nebránime sa žiadnemu žánru, vypočujeme si všetko. No okrem folklóru nás to vždy najviac tiahlo k rockovej hudbe. Máme radi také staršie veci ako AC/DC, Queen, Led Zepelin, Deep Purple a iné.
