Podľa prieskumu Výskumného demografického centra v najnižšom veku zomierajú muži z okresu Čadca a ženy v okolí Revúcej. Nás zaujal najmä ten fakt o mužoch z Kysúc. Hranica úmrtnosti sa tu zastavila na priemere 68, 88 roka. Podľa Jána Mészárosa z výskumného centra je to preto, že muži sa viac vyhýbajú lekárom. Ženy sa podľa neho o seba viac starajú. „K dlhovekosti v najväčšej miere dopomáha zdravotná starostlivosť. V Bratislave sú v tomto smere ľudia uvedomelejší, v regiónoch podceňujú preventívne prehliadky,“ myslí si Meszároš.
Deväťdesiatdvaročný Ján Kasaj z Krásna nad Kysucou však nad takouto štatistikou mávne rukou. „Mladosť som prežil na ruskom fronte a celý život ma trápila tuberkulóza. A som tu,“ smeje sa. Počas vojny narukoval Ján Kasaj do slovenskej armády. Bolo to v čase, keď na východné Slovensko vyslali dva armádne pluky, aby bojovali proti postupujúcej Červenej armáde. Ján Kasaj bol medzi týmito vojakmi. Hrozilo však, že príslušníci armády môžu prebehnúť na druhú stranu, k nepriateľovi, alebo sa môžu zapojiť do Slovenského národného povstania. A tak Nemci vydali príkaz odzbrojiť ich a rozpustiť. „Chceli sme sa poukrývať voľakde na okolí, boli tam zalesnené kopce,“ približuje dobu Kasaj. „Rozkaz však nikto nevydával, nuž nás pochytali a napratali do vagónov. Transportmi nás odvliekli na práce do Nemecka.“ Ján Kasaj sa takouto vlakovou súpravou dostal až do mesta Bad-Orb.
Po skončení vojny sa okrem poštárskeho remesla a zamestnania vo fabrikách venoval najmä drevu. Ešte aj dnes pomerne veľa času trávi vo svojej dielničke, aj keď už roky nepustia. Ale tu si vraj najlepšie oddýchne. Z dreva vyrába stoličky, stolíky, hokerlíky a stolčeky. Tiež ich opravuje, dodáva starožitnosti pôvodný vzhľad. Predtým vyrábal aj rôzne ozdobné predmety. Jána Kasaja z Krásna nad Kysucou poznajú nielen na Kysuciach, ale navštevujú ho tiež ľudia z iných krajov Slovenska i zo zahraničia.
Ján Kasaj sa aj po deväťdesiatke venuje svojej záľube. Vyrába stolčeky z dreva. FOTO: (LAH)
Z prieskumu výskumného demografického centra sa vymyká aj ďalší Kysučan. Jozef Kajánek zo Staškova oslávil v januári deväťdesiat deväť rokov. Ešte pred pár rokmi choval pri svojom domčeku na staškovských vrchoch daniele a muflóny a dolu do dediny sa prepravoval na malom traktoríku. Zviezol sa s ním po najbližšiu autobusovú zastávku. Tam ho odparkoval a pokračoval ďalej. Hoci pán Jozef svoj traktorík musel kvôli vysokému veku odparkovať do humna už nadobro, aj vo svojich deväťdesiatich deviatich rokoch je stále čiperný. „Má skvelú pamäť. Pamätá si roky a udalosti akoby sa stali včera. Nášmu dedovi Jozefovi akoby sa vek pred niekoľkými rokmi zastavil,“ povedal na margo najstaršieho obyvateľa obce starosta Staškova Ladislav Šimčisko.
Hoci prieskumy vedeckého centra hovoria, že Slováci umierajú najčastejšie na nádorové a srdcové ochorenia, deduškovia sa zhodnú, že za to môže stres a dnešná doba. Veď obidvaja prežili aj ťažké chvíle, robili okolo statku, snažili sa uživiť svoje rodiny, nikdy v ich živote nechýbal smiech a láska.
