Pavol Bukovan z Čadce je veľkým milovníkom prírody. Rád sa túla prírodou, stavia búdy pre sovy, pozoruje zvieratá... A v neposlednom rade ich neskutočne rád fotí. Na fotografiách sa snaží zachytávať nielen samotné zvieratá, ale aj akúsi auru, emócie, ktoré vydávajú. Fotí ich v rôznych polohách, momentoch. A tak vznikla fotka, ktorú humorne nazval Prijmeš moju ružu? Ďalej 4 x 4 a podobné. Nad jeho fotografiami híkate od nadšenia, aj sa pousmejete. Jeho najnovším úlovkom sú vydry, s ktorými strávil nielen posledný januárový deň, ale aj pár nasledujúcich. „Vydry som pozoroval už v roku 2012 no po dlhšej odmlke som si ich všimol v sobotu 31. januára. Od tohto dňa som s nimi strávil šesť večerov. Vydry krásne lovili, v plytšej vode boli dobre viditeľné a krásne bolo vidieť ako naháňali ryby. Ich lov v hlbšej vode by sa dal prirovnať ku skákaniu delfínov,“ opisuje januárové nezvyčajné stretnutie Pavol Bukovan. Hovorí, že vydra je naozaj obratný lovec, v priebehu niekoľkých minút dokázala chytiť aj desať rýb rôznej veľkosti. „Po tom na chvíľku vyšla von a čistila si kožuch na snehu. Najkrajšie pozorovanie som mal 2. februára, kedy som mal šancu pozorovať po zotmení samicu s dvoma minuloročnými mladými. Plávali proti prúdu a asi po 500 metrov zastali a začali sa hrať na malom ostrovčeku. Bol to pohľad, ktorý sa naskytne len zriedkavo,“ spomína Kysučan.
Toto stretnutie pokladá Pavol Bukovan za výnimočné. „Výnimočné stretnutie to je preto, lebo vydry v našich končinách sú viac menej iba nočnými tvormi. V odľahlých častiach tokov sa vydry ukážu aj za bieleho dňa, no tu nemajú také podmienky aby sa bez starosti preháňali za bieleho dňa. A tak tichý lovec chodí počas nocí kolo nás a ani o ňom nevieme. Jediné čo ho prezradí je trus a stopy. Respektíve vylovený súkromný rybník pri dome,“ pokračuje s úsmevom milovník prírody.
Vydry sú pri tom preňho veľmi zaujímavým tvorom. Fascinuje ho ich utajený život, obratnosť pri love aj to, ako sa dokážu hrať aj v dospelosti. „Ich hravosť nepozná hraníc a keď majú plné brušká tak sa dokážu zabávať aj niekoľko hodín. Fascinujúce je aj ako pre zábavu dokážu súkromnému chovateľovi pstruhov za noc zabiť aj niekoľko stoviek pstruhov. Tu ide viac menej o hru, lebo vydra podľa svojej veľkosti potrebuje asi od 1 až 2 kíl rýb na deň. Ostatné ryby nechá dohryzené majiteľovi po pozemku,“ opisuje aj temnejšiu stránku živočíchov Pavol Bukovan.
Hoci robia vydry rybárom vrásky, podľa slov fotografa nespravia s tým vôbec nič. „Vydra tu bola dávno pred nimi a je zákonom chránená. Ak náhodou takéhoto tvora usmrtia hrozí im trest za pytliactvo a za lov zákonom chráneného živočícha. Treba si uvedomiť, že vydra má veľké teritórium a u nás sa živí prevažne bielou rybou no ak sa dostane do pstruhového potoku je pohroma na svete. Najhoršie sú na tom súkromní chovatelia pri rodinných domoch, počas zimného obdobia. Vodu, ktorú zo svojich rybníkov vypúšťajú do potokov, je pre vydry ako pozvánka na obed. Je v nej cítiť veľkú koncentráciu rýb a to vydra dobre vie. Ak nemá chovateľ dobre zabezpečené svoje šupináče, do rána sa s nimi môže rozlúčiť,“ dodal na margo vydier Pavol Bukovan.
FOTO: PAVOL BUKOVAN