ČADCA. Kysučania sa takisto ako obyvatelia iných regiónov pripravovali na fašiangy. V Kysuckom múzeu v Čadci však nezabúdajú ani na tradície, ktoré tento sviatok sprevádzali. Aj tentokrát vyrazil do ulíc tradičný turoň so svojím sprievodom. „Turoň je zvieracia maska pôvodne vychádzajúca z tura, teda zvieraťa, ktoré sa v dávnej minulosti uctievalo ako symbol plodnosti a sily. Tur však u nás nežije už viac ako tri storočia. Preto si túto ho dnes častokrát spájajú s kozou s rohmi,“ vysvetľuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Múzeum už niekoľko rokov pripravuje pre širokú verejnosť pri príležitostí končiaceho sa fašiangového obdobia tradičný sprievod mestom. Ani tento rok v ňom nechýbal spomínaný turoň a rôzne iné fašiangové masky v podaní členov folklórnej skupiny zo Zborova nad Bystricou.
Fašiangy neodmysliteľne patria k zimnému obdobiu. V 9. storočí sa používal termín mjasopust. V susedných Čechách sa zachoval ako „masopust“, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, fašiangy. Od Veľkej noci závisí ich záver - končia sa 40 dní pred ňou. Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
Koniec fašiangov bol koncom zábav, radovánok, svadieb. Gazdinky už pred Popolcovou stredou vyčistili a vyparili všetok riad od mastnoty, pretože nastupoval prísny pôst. Pre mladých nastal čas poslednej zábavy - museli pochovať basu. Pochovávali ju v utorok večer pred Popolcovou stredou. Do polnoci hrala muzika, o polnoci sa položila doprostred miestnosti, okolo nej sa postavili „plačky“ a farár (preoblečený miestny mládenec). Plačky na Kysuciach nariekali: „Čo si nám to milá basa urobela, kec si nás tak všetkých smutných zanechala. My budeme smutek nosic, všetkých svätých vrúcne prosic, aby sme sa na Veľkú noc mohli pri tebe točic.“ V niektorých kútoch Kysúc tieto pekné zvyky dodržiavajú dodnes. Tento rok pripadne Veľkonočná nedeľa na 5. apríla, vlani bola až 20. apríla.
