Stopér Peter Kleščík, ktorý vedie družstvo AS Trenčín v boji o titul s MŠK Žilina, nám porozprával o svojej úspešnej futbalovej kariére...
Družstvo AS Trenčín, ktorého ste kapitánom, je vo Fortuna lige po jesennej časti na priebežnej druhej priečke. Ako by ste s odstupom času zhodnotili prvú časť sezóny?
- Sme druhí a na Žilinu strácame len tri body. Máme veľkú šancu hrať o titul. Niektoré zápasy, ktoré sme odohrali v jesennej časti, nám vyšli podľa našich očakávaní veľmi dobre, ale naopak, odohrali sme aj zápasy, ktoré neskončili podľa našich plánov. Hlavne pred koncom prvej časti sme to nezvládli herne a ani bodovo. Nezanedbateľný nie je pre nás ani Slovnaft cup, kde sme stále v hre a túžime v ňom uspieť.
V tabuľke strácate tri body na vedúcu Žilinu, s ktorou sa stretnete hneď v prvom jarnom kole. Šošonov vedie váš bývalý tréner Adrián Guľa. Bude tento derby zápas o to prestížnejší?
- Jeho príchod do MSK Žiliny som bral prestížnejšie, teraz to už tak nevnímam. Najväčšou motiváciou pre nás je, aby sme sa dotiahli na Žilinu. Je to veľmi dôležitý zápas, ale ešte o ničom nerozhodne, pretože druhá časť len týmto zápasom začína a pred sebou budeme mať 12 zápasov. Je samozrejmé, že mužstvo, ktoré zvíťazí, bude po psychickej stránke vo výhode a bude mať väčšie sebavedomie do nasledujúcich zápasov.
S akou taktikou na lídra tabuľky vybehnete?
- Taktiku máme rovnakú pri každom zápase, či už hráme doma alebo vonku. Budeme musieť byť aktívni a hrať náš futbalový štýl s efektivitou a hlavne s cieľom vyhrať, aj keď narazíme na výborného protivníka a lídra našej súťaže.
Vráťme sa k vašim začiatkom. Ste odchovancom rakovského a čadčianskeho futbalu. Ako si na svoje prvé kroky v kopačkách spomínate? Ako ste sa vôbec k futbalu dostali?
- Začínal som sa za panelákom s chlapcami z bytovky, odkiaľ ma kamaráti zavolali, nech idem zatrénovať na Rakovú. Tam som dochádzal na bicykli skoro každý deň a odohral aj zopár zápasov. Bolo to časovo náročné, hlavne cestovanie bicyklom mi zabilo nejaký čas a následne bol problém skĺbiť to s učením. Za pomoci trénera Jaroslava Petráka som sa dostal do Čadce. Tu som trénoval do svojich 15 rokov a potom som sa presunul na športové gymnázium do Trenčína, kde som ostal do dnes.
Ktorí tréneri vás počas mládežníckych rokov viedli a ktoré úspechy si najviac ceníte?
- Moje spomienky v Rakovej patria na trénera Vladimíra Tutku a trénera Hermana. V Čadci to bol Jaroslav Petrák, ktorý mi pomohol s prestupom a ktorý mi dal veľa po futbalovej stránke. Taktiež vďačím aj trénerom Jozefovi Huskovi či Petrovi Padychovi, ktorí ma tiež veľa naučili. Začiatky v Trenčíne boli veľmi ťažké. Presadiť sa medzi 30 kvalitnými hráčmi nebola ľahká úloha. Prvé tri mesiace som trénoval a študoval v Trenčíne, ale majstrovské zápasy som hrával za Čadcu. Následne prišiel zlom a dostal som šancu v mladšom doraste v zimnej príprave, ktorej som sa hneď chopil a stal sa Majstrom Slovenska v kategórií U17 pod vedením Martina Staňa. Ako sedemnásťročný som dostal šancu od Karola Marka a Radúza Dorňáka hrať v najvyššej slovenskej mužskej súťaži, kde som odohral posledné tri kolá sezóny. Medzi moje najväčšie úspechy, ktoré si nesmierne vážim, patrí určite titul Majstra Slovenska U17 a to, že som si vybojoval miestenku v reprezentácií kategórie U19.
Na akých podujatiach ste si obliekli reprezentačný dres?
- V reprezentácií do 19 rokov som odohral zopár zápasov. Hral som v druhej fáze kvalifikácie v Izraeli. Mal som aj šťastie, že v mojom ročníku bola reprezentácia do 20 rokov, kde som odohral tiež nejaké zápasy. V reprezentácií do 21 rokov som odohral len dva zápasy aj napriek nominácií na kvalifikačné zápasy.
Máte ambície si zahrať aj za mužskú reprezentáciu?
- Je to obrovský sen a túžba sa tam dostať, ale žijem v realite. Momentálne je v pozícii stopéra obrovská sila.
Otázka na záver. Ste kapitánom AS Trenčín, zahrali ste si v mládežníckej reprezentácii, futbal je váš život. Čo by ste poradili mladým nádejným futbalistom, aby to dotiahli aspoň tam kde vy? Je na to nejaký recept?
- Stále sa snažím zlepšovať. Musel som preto veľa obetovať. Hlavne tvrdá disciplína a tréning, bez toho to nejde v žiadnom športe, keď chcete byť úspešný. Určite tam zohráva úlohu aj šťastie a dobrí tréneri, ktorých som ja mal a vďačím im za to dodnes.
Autor: Adriána Cisariková
