Kostol Narodenia Panny Márie stojí v Riečnici. V obci, ktorá rovnako ako susedná Harvelka, pre stavbu vodnej nádrže zanikla. Ľudí vysťahovali, stavby v osadách, ktoré patrili do úvodia rieky Bystrica a mohli ohrozovať čistotu budúcej vodárenskej nádrže, slúžiacej na zásobovanie pitnou vodou pre Kysuce a časť okolia Žiliny, asanovali.
Ako hovorí dlhoročný predseda Okresného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Čadci Rudolf Gerát aj hroby exhumovali a preniesli na cintorín do Novej Bystrice. Padli miestne školy, obchody a krčmy ba aj drevený kostol v Harvelke. Posledný zostal ten v Riečnici, ktorý postavili v roku 1905 prevažne z darov amerických vysťahovalcov.
Pomohol dekan a dvaja nadšenci
„S jeho likvidáciou súhlasila aj cirkev. Investori priehrady jej vyplatili odškodné vo výške 650-tisíc vtedajších korún. Kostol „odsvätili“, zariadenie okrem drevených častí oltára, spovedníc a lavíc odviezli, takže ostala z neho len holá stavba. Stavbári po obvode múrov vnútri kostola vyznačili miesta, kde sa mali navŕtať diery na uloženie trhavín,“ spomína.
Pred Vianocami v roku 1988 však navštívil Ľudovíta Balážiho, dekana farnosti v Krásne nad Kysucou, jeden z robotníkov, ktorý bol v partii poverenej likvidáciou kostola. „Bol zo Zborova nad Bystricou, z obce, ktorá patrila do krásňanskej farnosti a kde sa veriacim ako v jedinej na Slovensku podarilo počas komunistického režimu postaviť nový kostol. Dobre sa poznali, keďže spomínaný dekan mal na výstavbe leví podiel a nečakaný návštevník robil na stavbe predáka. Prosil dekana, aby urobil niečo pre to, aby nedošlo k búraniu,“ pokračuje Gerát.
Dekan uvažoval, koho má osloviť. Vtedy si spomenul na dvoch svojich známych, s ktorými si občas pri ich návšteve na fare schuti zahral preferans. Vedel, že sami ťažko niečo zmôžu, ale poznajú sa s tajomníkom okresného výboru komunistickej strany ešte z čias, keď šéfoval zväzu mládeže v okrese a keď spolu organizovali podujatia v rámci programu Kultúra mládeži. Dohodol si s nimi stretnutie v okresnej knižnici, ktorej bol jeden z nich riaditeľom. Druhý viedol regionálnu galériu v Oščadnici. Obaja boli známi ako veľkí ochrancovia prírody. Tí sa po návšteve dekana rozhodli konať. Začiatkom januára 1989 vyšiel v okresných novinách článok, Zadržte, Počkajte!, ktorý mal pomôcť zachrániť kostolík. Odozva bola veľká. Nasledovali porady so zainteresovanými odborníkmi, žiadosti na kompetentné úrady, aby kostol v Riečnici vyňali zo zoznamu objektov, určených na likvidáciu. Po rôznych peripetiách KNV nakoniec udelil výnimku. Výsledkom bolo, že investor – Vodohospodárska výstavba Bratislava demoláciu objektu neuskutočnil a hospodárskou zmluvou z 1.augusta 1989 odovzdal kostol Okresnému výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Čadci.
Majiteľmi sa stali ochrancovia prírody
„Tak sme sa stali majiteľmi kostola. Nemali sme z toho nijaký hmatateľný úžitok, iba starosti. Ale radi sme robili všetko, čo bolo treba, lebo sme boli presvedčení o dobrej veci. Najskôr bolo treba dať kostol do poriadku, opraviť na ňom rôzne poškodenia, ku ktorým došlo od jeho odsvätenia, keď „nemal gazdu“. V spolupráci s farármi, ktorí sa k tejto iniciatíve pripojili, sa to podarilo. Kostol bol uzamknutý, otvárali sme ho iba veľmi zriedka, pri významných návštevách, keď sme sa chceli pochváliť, čo sa nám podarilo. Pravidelne raz do roka koncom júna sme zorganizovali brigádu, aby sme vykosili lúku okolo neho a poutierali nánosy prachu na laviciach. Vnútri sme na natiahnutých špagátoch porozvešiavali fotografie, zobrazujúce život v obciach určených na zatopenie, aby sme takto zachovali ich pamiatku,“ vraví Gerát.
Kostol každoročne slúžil ako miesto na stretnutia pre bývalých obyvateľov zatopených obcí, ktorí sa tam schádzali vždy začiatkom júla, pretože bol a je jedinou pamiatkou na zaniknuté obce. „Opatrovali sme ho celých 17 rokov. Až keď sa ukázalo, že sa oň vedia dobre postarať miestni obyvatelia, rozhodli sme sa vrátiť ho naspäť katolíckej cirkvi. Oficiálny akt sa konal 26. júna 2006 na nitrianskom hrade, pri ktorom zástupcovia SZOPK v Čadci podpísaním darovacej zmluvy odovzdali kostol v Riečnici nitrianskemu biskupovi Viliamovi Judákovi,“ dodáva Gerát.
