SNEŽNICA. Kým v iných obciach sa pýšia kamennými guľami, ropným prameňom či úzkokoľajnou železničkou, v Snežnici je novodobou raritou utrhnutá protipovodňová hrádza. V októbri 2010 nevydržala prítoky vody počas povodne. Práve pred ňou mala obec uchrániť. Miestni sa sťažujú, že nielen špatí obec, postupne sa zanáša bahnom a jej odstránenie bude čoraz náročnejšie. Zatiaľ sa s jej pozostatkami nič nerobí, pretože musí rozhodnúť súd.
Postavili ju v rámci pozemkových úprav
Výstavbu nádrže zabezpečovalo v roku 2009 ministerstvo pôdohospodárstva v rámci pozemkových úprav katastra Snežnice. Mala zachytávať pri búrkach prebytočnú vodu a pomôcť pri záplavách. Nádrž sa utrhla pri povodniach, ktoré spôsobili v Snežnici škodu za milión eur. Zo záverov posudku vyplynulo, že ju nepostavili v súlade s projektom. Išlo napríklad o použité kamenivo a spôsob jeho zabudovania. V oblasti jeho zakladania sa zanedbal inštitút prítomnosti autorského dozoru. Ministerstvo pôdohospodárstva vzhľadom na to, že odborný znalecký posudok neurčil jednoznačný pomer zodpovednosti za vzniknuté škody (chyba projektanta, chyba dodávateľa stavebných prác alebo vplyv živelnej pohromy), požiadalo o stanovisko aj Slovenský vodohospodársky podnik a vtedajší Obvodný úrad životného prostredia v Žiline, ktoré sa stotožnili so závermi, že príčinou deštrukcie stavby bol nedostatočný projekt a chyba dodávateľa stavebných prác. Teraz by vinníci mali predstúpiť pred súd.
Už celé mesiace je však odpoveď ministerstva pôdohospodárstva takpovediac rovnaká: „Vec je momentálne predmetom súdneho sporu.“ Konečný verdikt má dať Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (RS SOPK). Kedy sa tak stane, nevedno.
Termín pojednávania je neznámy
Ministerstvo podalo 29.4. 2014 na RS SOPK žalobu o náhradu škody na retenčnej vodnej nádrži od projektanta, stavebného dozoru i realizátora stavby, ako aj o zaplatenie odhadnutých nákladov na odstránenie škôd spoločne a nerozdielne od všetkých žalovaných. „V tejto veci prebieha súdne konanie pred RS SOPK. Ministerstvo pôdohospodárstva ako navrhovateľ podal na tento súd žalobu, ktorou sa od zodpovedných subjektov domáha náhrady škody,“ informoval Peter Hajnala z komunikačného odboru ministerstva. Dodal, že termín pojednávania ešte súd nevytýčil.
Momentálne si v obci nádrž fotia ako raritu. Alebo smutný obraz o tom, ako môže skončiť jedno veľké dielo za veľa peňazí, ktoré sa minulo účinku. Paradoxom je, že súčasné hrádzky v kysuckých obciach za oveľa menšie peniaze, ktorých výstavbu však štát, paradoxne, ukončil, prinášajú pri búrkach a povodniach oveľa väčší úžitok.
