ČADCA. Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory.
„Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky,“ približuje približuje zvyky pracovníčka Kysuckého múzea Darina Hnidková.
Vynášali ju „moreňárky“
Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné dievky, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“. Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby.
Pred obchôdzkou museli dievky získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. „Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Dievky ju nesmeli pri obchôdzke obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.
Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu
Keď prešli celú obec, pri potoku jej roztrhali šaty a potom ju hodili do vody. V niektorých obciach ju ešte zahádzali kameňmi. Tá dievka, ktorá prvá do nej hodila kameň, sa ešte v tom roku mala vydať. Z toho, čo dievky pri obchôdzke vyzbierali, dali časť farárovi a časť richtárovi za to, že im povolili obchôdzku.
Kysucké múzeum v Čadci pripravilo na dnešný deň podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. Sprievod sa začína o 14. hodine pri Kysuckom múzeu v Čadci. Pokračovať bude smerom cez Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu a Ulicu slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.
