V našom živote sú dni, ktoré sa od seba nelíšia, naopak, iné sú významné, dokonca výnimočné. Za takéto považuje nitriansky biskup Viliam Judák napríklad dni Veľkého týždňa.
Tie začínajú Kvetnou nedeľou a požehnaním ratolestí. Biskup Judák vysvetľuje, že sprievodom pripomína slávnostný vstup Pánovho Pomazaného do Jeruzalema, keď mu zástupy volali „Hosanna“ a vítali ho ako kráľa: „Ježiš Kristus prijíma tieto prejavy davu, hoci ide v ústrety smrti, ktorú prijíma dobrovoľne ako dôkaz najvyššej lásky voči nám. Na pamiatku tejto udalosti sa v tento deň sa svätia ratolesti, v našej oblasti bahniatka.“
Spomína, že na Kysuciach sa vtedy zastokli za obrazy svätých v kuchyni a pripisovala sa im posvätná úcta. Pri prvom oraní si gazda dal za klobúk posvätené bahniatko; taktiež ho zastokol koňovi do chomúta, ďalšie zasa na začiatok záhona, ktorý označil znakom kríža pred oraním. Kôň a pohonič sa pokropili svätenou vodou. Podobne tomu bolo aj keď sa dobytok vyháňal na pastvu prvý raz.
Najposvätnejším obdobím nielen Veľkého týždňa, ale celého liturgického roka je podľa slov biskupa Posvätné trojdnie: „Začína večernou omšou na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom a vrcholí Veľkonočnou vigíliou: „Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom liturgického roka.“
Prichádzajú na Omšu olejov
Počas Zeleného štvrtku prichádzajú do biskupského mesta kňazi z celej diecézy na takzvanú Omšu olejov, pri ktorej si obnovujú sľuby, zároveň sa svätia oleje, ktoré používajú pri vysluhovaní sviatostí počas celého roka. Pri večernej omši v Katedrálnom chráme umývajú na pamiatku ustanovenia Eucharistie dvanástim mužom nohy.
Ako ďalej vysvetľuje, Zelený štvrtok približuje nielen Judášovu zradu a zajatie Učiteľa, ale predovšetkým príkaz lásky: „Milujte sa navzájom!“ „Ježiš pri Poslednej večeri ustanovuje Eucharistiu ako zdroj sily a v tejto sviatosti ostáva zvláštnym sviatostným spôsobom medzi nami. Vo Večeradle vidíme i zrod novozákonného kňazstva,“ vraví.
V tento deň prichádzajú do Nitry - biskupského mesta kňazi z celej diecézy na svätú omšu Missa chrismatis – (Omša olejov) pri ktorej si kňazi obnovujú sľuby a zároveň sa svätia oleje, ktoré sa používajú pri vysluhovaní sviatostí počas celého roka. Po svätej omši je v biskupskej rezidencii aj krátke pohostenie, kde si kňazi navzájom zaželajú pekné veľkonočné sviatky.
Večerná svätá omša sa slávi na pamiatku ustanovenia Eucharistie, pri ktorej v Katedrálnom chráme, podľa vzoru Pána Ježiša, umývajú dvanástim mužom nohy.
S Veľkým piatkom sa spája krížová cesta
Veľký piatok je dňom zdanlivej prehry. „Opustený Mesiáš v rúchu zločinca, bičovaný a tŕním korunovaný, odsúdený na smrť, nesie kríž úzkymi uličkami Jeruzalema, obklopený fanatickým davom, žízniacim po jeho krvi. Vyjadruje to dojímavá veľkopiatočná liturgia. Tento deň nám poukazuje na to, čo sa stalo Bohu - Bohu, ktorého ľudia súdili, ktorého zajali, na ktorého pľuvali, odsúdili na smrť a zabili,“ približuje biblický význam Veľkého piatka Viliam Judák.
V tento deň v súčasnosti v uliciach Nitry koná krížová cesta, na ktorej sa zúčastňujú obyvatelia mesta a okolia. Vyvrcholí na Nitrianskej Kalvárii, kde sú aj veľkopiatočné obrady.
Počas Bielej soboty bývajú krsty dospelých
Biela sobota má bohaté liturgické obrady. Večer v Katedrálnom chráme s liturgiou svetla, a slávením Eucharistie i obradom vzkriesenia, súčasne bývajú krsty dospelých, kde sú zástupcovia z celej diecézy.
„Po skončení, za radostného hlaholu zvonov, ktoré ohlasujú nový život, ktorý nám priniesol Kristus, sa veriaci rozchádzajú domov, kde zvyčajne sadajú po dňoch pôstu k sviatočnému stolu, k veľkonočnej šunke. Aj na Biskupskom úrade sú na ňu pozvaní kňazi a bohoslovci,“ dozvedáme sa.
Veľkonočná nedeľa, sviatok všetkých nedieľ, má, ako ďalej vraví, svoj radostný a neopakovateľný ráz a všade sa zachováva jej sviatočný charakter v rodinách. Mnohí popoludní odchádzajú do prírody, kde sa hlási nový život prichádzajúcej jari.
