ČADCA. Nový zákon o odpadoch, ktorý má vstúpiť do platnosti už od 1. januára budúceho roka má svojich zástancob, ale aj odporcov. Starostovia a primátori schvaľujú platby za kovový šrot bezhotovostným prevodom, naopak nepáči sa im vyššia zodpovednosť za čierne skládky v katastri ich samospráv. „Ak napríklad vznikne čierna skládka na pozemku, ktorý síce nepatrí nám, ale je v katastri nášho mesta, máme povinnosť ju odstrániť. Ak je napríklad vlastníkom nejaká firma, ktorá sídli, povedzme, v Prešove a na pozemku vznikne čierna skládka, obec má povinnosť ju odstrániť. Argumentácia, že vlastníkom je niekto v Prešove, neobstojí. Bremeno ostáva na obci. A preto sme navrhli vrátiť tento zákon na prerokovanie,“ prezradil primátor Krásna nad Kysucou a predseda Združenia miest a obcí Kysúc (ZMOK) Jozef Grapa.
Nový zákon by mal znížiť predovšetkým objem skládkovaných odpadov, zrušiť Recyklačný fond a za vytriedený odpad sa budú starať výrobcovia prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). „Obciam by sa tým malo odľahčiť a ľudia by mali platiť len za to, čo nevytriedia. Myšlienka je to veľmi dobrá, avšak zo skúsenosti vieme, že pri dotrieďovaní na triedičke už zozbieraného vytriedeného odpadu od občanov a podnikateľov, vzniká nevyužiteľný odpad, ktorý musí ísť aj tak na skládku. Žiaľ pre podnikateľov, ktorí majú množstvový zber odpadov, je to ekonomické ale nie ekologické, lebo sa takto odpadu zbavia a mestu vznikajú ďalšie náklady,“ myslí si Marián Kráľ z Mestského úradu v Čadci.
Nový zákon je podľa neho lepší pre obce a ich obyvateľov v tom, že povinným osobám má priniesť zvýšenie zodpovednosti za výrobky počas celého ich životného cyklu a mal by priniesť zvýšenie transparentnosti a zlepšenie situácie v triedenom zbere odpadov, a tým by prispel k zlepšeniu životného prostredia. „Sprísnia sa sankcie a polícia bude mať vyššie právomoci. Ak výška škody presiahne 266 eur, začne konať pri zisťovaní vinníka v zmysle trestného zákona,“ hovorí Kráľ.
Pokračuje, že pre mesto Čadca to bude nevýhodou, keďže časť poplatkov za odpad uložený na skládku odpadov v Čadci podľa nového zákona pôjde do environmentálneho fondu, odkiaľ budú prostriedky rozdeľované pre obce na riešenie problémov s opusteným odpadom. „Bohužiaľ tieto prostriedky mali ostať v obci, na území ktorej sa legálna skládka nachádza, pretože prevádzkovaním skládky musia občania znášať všetky negatívne vplyvy, hluk, prach a iné vplyvy. Je nespravodlivé, aby prostriedky z Čadce boli využité na odstránenie skládky napr. v Bratislavskom kraji,“ konštatuje.
Sprísnenie výkupu kovov, ktoré tiež nový zákon zahŕňa, má eliminovať pokračujúce krádeže kovov, ktoré ohrozujú aj zdravie a životy ľudí. Miznú aj napríklad kanálové poklopy, káble cestných komunikácií a železničných komunikácií. „Myslíme si, že je toto sprísnenie správne, pretože aj obce to pociťujú v tom, že im pri zbere nebezpečných a objemných odpadov poniektorí kradnú elektroodpad, ktorý niekde pri potoku rozbijú, farebné kovy speňažia a zvyšok nechajú, nech sa obec stará,“ vysvetľuje Kráľ.
O správnosti vyplácania peňazí za výkup kovového šrotu na účet nepochybuje ani starosta Radole Anton Tkáčik. „Práve riešim krádež medeného dažďového zvodu z našej zvonice v Radoli. Vlani nám ukradli kus pletiva na cintoríne. Pri výbere strešnej krytiny na novostavbe kostola bolo jedno z kritérií, že to musí byť materiál, ktorý sa nevykupuje v zberných surovinách, preto sme prakticky okamžite zavrhli meď a pripísali sme body titánzinku, ktorý sa nevykupuje. Medené dažďové zvody si dnes na dom nenainštaluje nikto. Železničiari by tiež vedeli doplniť svoje poznatky o krádežiach medených vodičov. Opakované krádeže liatinových kanalizačných poklopov a všetkého možného kovového len prikladajú argumenty pre takúto úpravu. Nám v Radoli dokonca systematicky vykrádajú kontajnery na separovaný odpad, predovšetkým kvôli plechovkám,“ vymenúva Tkáčik.
Nemá vraj najmenšie obavy, že by kovový odpad znečisťoval, po tom čo zmiznú rôzni „zberači“, prostredie viac ako doteraz. „Práve naopak, v rámci aktivačných prác by sme si v obciach mohli zabezpečiť ďalší príjem do odpadového hospodárstva. Zberný dvor na dobrom mieste v obci by občania radi využili - prakticky nič by ich to nestálo a bolo by to pre nich pohodlné a napokon, budú môcť svoj odpad predať aj sami. Akurát peniaze nedostanú na ruku, ale na účet. Kovový odpad nie je problém predať a zhodnotiť - takýto príjem do obecnej kasy by znamenal spomalenie rastu poplatkov pre občanov za odpad,“ myslí si Tkáčik.
Podľa neho terajší spôsob zberu kovových odpadov je návod ako učiť ľudí kradnúť. „Kradne sa to, čo sa dá skonzumovať alebo predať. Problém nám na Slovensku robí predovšetkým plastový a stavebný odpad - tie je problém predať a konzumovať sa tiež nedajú,“ konštatuje starosta.
Naopak, starosta Zborova nad Bystricou Juraj Hlavatý hovorí, že nový zákon kladie na ľudí vyššie poplatky za odpad, ktoré budú obce musieť zvýšiť a to z dôvodu, že im to ukladá zákona, ktorý hovorí, že obec ustanoví výšku miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad tak, aby príjem z neho získaný pokryl skutočné náklady obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným a výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.
„Pre našich obyvateľov to znamená, že napríklad v súčasnosti je poplatok stanovený všeobecným záväzným nariadením na 9 eur na osobu za rok. Po účinnosti tohto zákona bude poplatok vychádzať na 24 eur. Zvýšením miestneho poplatku nemožno trestať ľudí, ktorí nespôsobili nedôsledné triedenie oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu. Tento zákon je na Slovensku potrebný, ale ja ako starosta zastupujem občanov a preto je dôležité, aby nás prijatie zákona naučilo chrániť životné prostredie, avšak nie na úkor enormného zvyšovania poplatkov pre ľudí,“ dodal Hlavatý.
