Článok pokračuje pod video reklamou
Telo, ktoré bolo uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, 1. apríla 2009 dopoludnia polial horľavou látkou a zapálil 31-ročný muž zo Žiliny. Polícia ho zadržala priamo na mieste činu ako sa pozeral na horiacu truhlu. V blízkej cukrárni si vypýtal kľúče od kostola. Vošiel do kaplnky, kde boli v drevenej truhle uložené takmer 400 rokov staré telesné pozostatky Žofie Bosniakovej. Vytiahol ich pred kostol, polial horľavou látkou a zapálil. Zhoreli do tla. Páchateľ sa k činu priznal
Podpaľač skončil v psychiatrickej liečebni
Policajti začali trestné stíhanie pre prečin hanobenia mŕtveho, v prípade uznania viny hrozil Žilinčanovi trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Podpaľača však po vyjadrení jeho ošetrujúceho psychiatra a po konzultáciách s prokurátorom prepustili a umiestnili v psychiatrickej liečebni. Muž tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Tridsaťjedenročnému Ľubošovi R. nariadil Okresný súd v Žiline ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Súdna znalkyňa z odboru psychiatrie sa na verejnom zasadnutí vyjadrila, že trpí paranoidnou schizofréniou. Povedala, že v čase spáchania činu nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol ho ovládať.
Žilinský diecézny biskup Tomáš Galis vyjadril krátko po čine hlboké poľutovanie nad zničením telesných pozostatkov Bosniakovej. Počas 280 rokov, kedy boli vo Farskom kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom vystavené k verejnej úcte, až do osudného dňa nedošlo k ich zneucteniu.
Nitriansky biskup Ján CH. kardinál Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý. Po vzniku Žilinskej diecézy začal biskup Galis mapovať všetky dostupné informácie.
Ostatky uložili do Loretánskej kaplnky
Odborná komisia na uschovanie ostatkov Bosniakovej zasadala 14. apríla 2009 na Biskupskom úrade v Žiline. Na základe jej rozhodnutia ostatky vložili do schránky a uložili späť do Loretánskej kaplnky Farského kostola sv. Martina v Tepličke nad Váhom. Komisiu tvorili zástupcovia z Považského múzea v Žiline, Krajského pamiatkového úradu v Žiline, obecného a farského úradu v Tepličke nad Váhom, Ústavu súdneho Lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a zo Žilinskej diecézy.
Zasadnutiu tejto komisie predchádzala porada vedenia Považského múzea v Žiline, na ktorej prijali uznesenie s odporúčaním pochovať ostatky opäť na hrade Strečno, a to v krypte hradnej kaplnky. „Dokázali by sme tam plne garantovať zabezpečenie priestorov, kde by sa ostatky opätovne pochovali. Žiaľ, našu ponuku neakceptovali,“ vyjadril sa vtedy Boris Schubert z Považského múzea. Pripomenul, že dôležitým argumentom za bola aj historická faktografia. Tá dokazovala, že Žofia Bosniaková na hrade žila a v minulosti ju tam aj pochovali.
Doktor František Štuller informoval krátko po čine o expertíze, ktorú vykonali v Ústave súdneho lekárstva. Z artefaktov sa zachovali medailónik zo žltého kovu, ruženec, náramok a zvyšky kovových patentov zo šiat. Kostra sa skladala z vyžíhaných úlomkov kostí.
Biskup Galis pripomenul, že veriaci ľud z Tepličky nad Váhom má veľkú zásluhu na rozšírení úcty k Žofii Bosniakovej. V nedeľu 26. apríla 2009 viedol odprosujúcu pobožnosť za čin, ktorý sa stal 1. apríla. Pri príležitosti 400 – tého výročia jej narodenia boli 2. júna 2009 v Tepličke nad Váhom oslavy, pri ktorých vyhlásili v Žilinskej diecéze aj rok Žofie Bosniakovej.
